Ženy rozprávajú viacej ako muži. Rozprávajú takmer trikrát viac ako muži - denne vyjde z ich úst viac ako 20-tisíc slov, čo je o 13-tisíc slov viac, ako povie priemerný muž. Ženy nielen hovoria viacej, ale vo všeobecnosti aj rozprávajú rýchlejšie a do svojho prejavu investujú viacej energie. K týmto záverom prišla ženská psychiatrička Luan Brizendine a predkladá ich vo svojej knihe In The Female Mind.
V knihe sa uvádza, že tieto rozdiely spôsobuje odlišnosť mužského a ženského mozgu. Brizendine píše, že ženám sa aktivuje počas rozprávania viacej mozgových buniek ako mužom. Príval slov vychádzajúci zo ženských úst spôsobuje vylučovanie chemických látok v mozgu, ktoré vyvolávajú u žien podobný pocit, ako eufória po požití heroínu. Brizendine, ktorá sama seba označuje za feministku uvádza, že rozdiely vznikajú ešte v prenatálnom období, kedy pohlavný hormón testosterón ovplyvňuje vývin mužského mozgu. Tie časti mozgu, ktoré súvisia s komunikáciou, emóciami a pamäťou, majú ešte nenarodení chlapci menej aktívne ako dievčatá. Výsledkom je, že chlapci a muži rozprávajú menej ako ženy a často nevedia dostatočne prejaviť svoje city. "Ženy majú na vyjadrenie emócií k dispozícii osemprúdovú autostrádu, kým muži len vidiecku cestu," tvrdí s hyperbolou Brizendine, ktorá pôsobí na ženskej klinike v San Franciscu. Napriek tomu, byť tichým silákom je v istom smere výhodou. Testosterón modifikuje aj tú časť mozgu, ktorá ovplyvňuje sluch a umožňuje mužom "prepočuť" logické argumenty predkladané manželkami a partnerkami. Miera, o ktorú sú muži ukrátení vo vyjadrovaní emócií slovami, je u nich vykompenzovaná schopnosťou myslieť na sex. Muži majú dvakrát viac výkonnejší "sexuálny procesor" - tú časť mozgu, ktorá vyvoláva myšlienky na sex. Z toho pravdepodobne vyplýva názor, že muži stále myslia na sex. Obrazne povedané, muži vypúšťajú svoje myšlienky na sex z medzinárodného letiska, kým ženy len z regionálneho, odkiaľ odlietajú malé a súkromné lietadlá.
Podľa štúdie psychiatrov na Kalifornskej univerzite, muž myslí na sex každých 52 sekúnd, kým žene hlavou prebleskne takáto myšlienka len raz za deň. Lekárka Brizendine knihu napísala na základe vlastnej klinickej praxe a analýz viac ako tisícky podobne zameraných štúdií. "Nejestvuje unisex mozog," apeluje Brizendine. "Dievčatá prichádzajú na svet ako dievčatá a chlapci vyhranení ako chlapci. Ich mozgy sa od seba líšia. A sú to práve mozgy, ktoré regulujú reakciu na isté podnety a vlastne na celý svet. Viem, že to nie je politicky korektné, ale ja som presvedčená, že ženy majú iný pohľad na svet ako muži. Ak budú ženy využívať tieto rozdiely, môžu svojimi rozhodnutiami prispieť k lepšej kvalite svojich vlastných životov," tvrdí vo svojej knihe psychiatrička. Iná skupina vedcov je oveľa skeptickejšia v posudzovaní dôležitosti testosterónu v mozgových procesoch. Tvrdia, že veľa odlišností medzi osobnosťou dievčat a chlapcov určuje spoločnosť rozdielnym nastavením rodových úloh. Deborah Cameron, lingvistka z univerzity v Oxforde, ktorá sa špecializuje na jazyk a rodové štúdie si myslí, že množstvo slov, ktoré vypovieme ovplyvňujú konkrétne okolnosti - s kým sme a čo robíme. "Ak porovnáte veľké množstvo štúdií, zistíte, že tieto rozdiely nie sú až tak markantné," uvádza Cameron.
StoryEditor