Ospravedlnenie za historické krivdy voči maďarskej menšine? Áno, ale s jednou kategorickou podmienkou - to isté musí povedať Maďarsko občanom SR. Práve v tom sa zhoduje väčšina slovenských politických elít. Reagujú tak na medializované požiadavky na odškodnenie menšín na území bývalého Československa, ktorému museli po druhej svetovej vojne čeliť podozrenia z kolaborácie s fašizmom. Na základe právnych krokov povojnového československého režimu pritom väčšina z nich prišla o štátne občianstvo, občianske práva a majetok.
Priestor pre politikov
"V rovnakej miere je potrebné posudzovať odsun a vyvlastnenie Maďarov, ako aj otázku obsadenia južných území Slovenska maďarskými vojskami a činnosť maďarských fašistických organizácií na našom území," zdôraznil pre HN poslanec NR SR za Smer Boris Zala. Konkrétnu predstavu má aj poslanec NR SR Pavol Abrhan (KDH) - v prípade úprimného záujmu SMK by sme mali hľadať priestor na politické rokovania. S tým nemá problém ani maďarská koalícia. "Maďarský parlament by sa ospravedlnil Slovákom a náš parlament zase Maďarom," naznačil pre HN predseda SMK Béla Bugár. SMK pritom opakuje: Historické vyrovnanie ( vrátane finančného) máme v programe už dávnejšie, ale akejkoľvek politickej dohode bráni nedostatok politickej vôle. Podľa Bugára za tým väčšina Slovákov totiž neoprávnene vidí snahu o odtrhnutie južného Slovenska. Líder maďarskej koalície si vie predstaviť aj podobný postup ako pri odškodnení obetí holokaustu. "Vyčlenil by sa balík peňazí, ktoré by mohla maďarská komunita použiť na kultúru, školstvo atď." Podľa politológa Jozefa Majchráka je základným kameňom úrazu v tomto probléme princíp kolektívnej viny. "Vždy je však vhodná doba na jeho riešenie."
Priestor pre historika
Podľa historika Jozefa Žatkuliaka sa v zložitej povojnovej situácii diali neprávosti na obidvoch stranách. Historik zároveň pripomína, že nie je možné rovnako hodnotiť obdobie okov 1938 - 1945, resp. 1945 - 1948. Ako dodáva - na základe Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže z roku 1938 sa mnohí maďarskí občania podieľali na rozbití Československa a okupácii našich južných území. Naopak, po roku 1945 zase išlo o postup československých štátnych orgánov aj voči maďarskej národnostnej menšine v zmysle medzinárodných noriem a dohôd. "Nemôžeme teda rovnako hodnotiť ľudí, ktorí boli nevinní, a tých, ktorí sa proti Slovensku angažovali." Podľa Žatkuliaka sa nesmie zabudnúť na to, že vtedajšie Československo stálo na strane víťazov druhej svetovej vojny a Maďarsko na strane porazených. V pozadí zostáva ešte tzv. Štrbský protokol o majetkovom vyrovnaní z júla 1949. "Obidve strany vtedy považovali otázky majetku za nulitné." Vlády sa vtedy zaviazali, že už nebudú otvárať v tejto súvislosti nové otázky. V symbolickom ospravedlnení historik problém nevidí. "Nesmieme však prekročiť hranicu u osôb, ktoré sa priamo angažovali na rozbití Československa."
Priestor pre voličov
Bugár pritom odmieta, že týmto krokom sa chce SMK iba zviditeľniť v očiach potenciálnych voličov. Naopak, podpredseda maďarskej koalície Miklós Duray by v tom problém nehľadal - samozrejme, že treba oslovovať voličov, táto téma samotná na to však nestačí. Podľa politológa Majchráka však voliči SMK túto politickú agendu vnímajú veľmi pozorne.
O čom hovorili kľúčové dokumenty
Viedenská arbitráž - 2. 11. 1938 - rokovanie predstaviteľov Nemecka, Maďarska, Talianska a Československa o posunutí slovensko-maďarskej hranice smerom na sever, ktorá nerešpektovala etnickú líniu. Slovensko tak prišlo o časť svojho južného územia s 850-tisíc obyvateľmi, z toho bolo približne 290-tisíc Slovákov.Košický vládny program - v apríli 1945 formuloval riešenie povojnovej obnovy Československa. Predpokladal odsun Nemcov a Maďarov zbavených volebného práva a práva na vzdelanie v materinskom jazyku. Rozdelil Nemcov a Maďarov na vinných a lojálnych. Konfiškácia a znárodnenie sa nevzťahovali len na majetok osôb maďarskej a nemeckej národnosti, nevychádzali z kolektívnej viny a požadovali dokázanú mieru zavinenia. Všeobecne išlo o majetok osôb, ktoré úmyselne konali proti štátnej zvrchovanosti a bezpečnosti českého a slovenského národa. Pritom fyzické osoby nemeckej a maďarskej národnosti mali možnosť dokázať, že boli vernými občanmi ČSR, resp. antifašistami. Potom ich majetok nepodliehal konfiškácii.
Tzv. Benešove dekréty - vládnu moc vykonával prezident prostredníctvom svojich nariadení a zákonov. Prednostne však platili uznesenia SNR. Prezident Edvard Beneš po dohode s SNR vydal 2. augusta 1945 ústavný dekrét číslo 33, o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti. Tento ústavný dekrét zbavil Nemcov a Maďarov štátneho občianstva a občianskych práv. Výnimku tvorili tí Nemci a Maďari, ktorí sa v čase zvýšeného ohrozenia republiky prihlásili v úradnom hlásení za Čechov alebo Slovákov.
Zdroj: hn