Spôsob výživy slovenskej populácie nie je uspokojivý. Odborníci konštatujú, že Slováci chybia vo výživovom režime, stravujú sa nepravidelne, pričom väčšiu časť stravy prijímajú v popoludňajších až večerných hodinách. Chyby robia Slováci aj vo výbere jednotlivých potravín, čo súvisí aj s nízkym stupňom osvety, ktorá by sa mala začínať ešte v detstve. Stravovacie návyky ako aj stupeň vedomostí o prijímaných potravinách vychádza primárne z rodiny, postupne sa však na nich významnou mierou podieľa, resp. môže podieľať škola. "Pedagógovia formujú názory a vedomosti mladej generácie vo všetkých oblastiach a teda aj v oblasti zdravého životného štýlu a zdravej výživy. Ak majú odovzdávať kvalitné informácie a byť pre deti vzorom, mali by zásady správnej výživy a životosprávy dodržiavať," myslí si Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdravie a výživu.
Aj preto sa v druhej polovici marca pedagógovia zo štyroch slovenských škôl zúčastnili preventívnych podujatí cieľom ktorých bolo zmapovať spôsob výživy a jej dopad na vybrané rizikové faktory, podieľajúce sa na vzniku civilizačných ochorení, najmä srdcovo-cievnych, cukrovky a obezity. Na podujatiach sa zúčastnilo 134 pedagógov, z toho 33 mužov a 101 žien s priemerným vekom 47 rokov.
Pozitívna rodinná anamnéza, v zmysle výskytu rizikových faktorov u rodinných príslušníkov, sa potvrdila u 56 percent zúčastnených a 28 percent malo pozitívnu osobnú anamnézu - liečili sa na vysoký tlak a 9 percent aj na hypercholesterolémiu. Výskyt zvýšenej hmotnosti nebol vysoký. Nadváha sa z hodnôt BMI (Index telesnej hmotnosti) potvrdila u 26 percent a obezita u 13 percent pedagógov, čo svedčí o ich dobrej zdravotnej uvedomelosti v tejto oblasti. "Zvýšené hodnoty krvného tlaku sme zistili u 23 percent vyšetrených, všetci o probléme vedeli a väčšina sa liečila. Hladinu cholesterolu malo v norme 58 percent zúčastnených, 30 percent však malo hladiny hraničné, ktoré sú ľahko upraviteľné a vyžadujú len menšie úpravy stravovacích návykov. Zvýšené hladiny, ktoré si vyžadujú väčšie diétne usmernenie a pravidelnú kontrolu malo 12 percent vyšetrených. Zníženú hladinu "dobrého" HDL cholesterolu malo 5 percent a zvýšené hodnoty "zlého" LDL cholesterolu malo 7 percent vyšetrených. Hraničné až zvýšené hodnoty tukov v krvi - triacylglycerolov malo 12 percent vyšetrených. Hyperglykémiu (zvýšené hladiny cukru v krvi) malo 15 percent vyšetrených, väčšina o probléme nevedela," informovala Béderová.
Optimálny výživový režim dodržiava len o čosi viac ako polovica pedagógov (55 percent), väčšina vynecháva raňajky a večere. Pomerne často konzumujú mäso, až 76 percent uvádzalo konzumáciu takmer denne. Tradične málo konzumujú ryby, 78 percent ich konzumuje nepravidelne a len 22 percent raz týždenne. Údeniny konzumuje viackrát týždenne 64 percent a takmer denne až 21 percent opýtaných.
Spomedzi opýtaných, rastlinné tuky preferuje 68 percent pedagógov. Napriek všeobecne známym benefitom kyslomliečnych výrobkov, ich dennú konzumáciu udávalo 45 percent žien a len 12 percent mužov. Títo dávajú zvyčajne prednosť syrom. Ich dennú konzumáciu potvrdila štvrtina. Stále nízka je aj denná konzumácia ovocia a predovšetkým zeleniny. Ovocie jedáva denne iba 74 percent pedagogičiek a iba 33 percent pedagógov. Zeleninu denne konzumuje iba 22 percent z opýtaných žien a len 3 percentá mužov. Stresový životný štýl pociťuje podľa zistení až 75 percent učiteľov, fajčí 12 percent z nich a žiadnu, respektíve minimálnu pohybovú aktivitu uvádzalo až 68 percent vyšetrených.
Spôsob výživy, životosprávy a ich odraz na vybrané parametre sledované u pedagógov boli v zhode so súčasnými trendmi zistenými u dospelej populácie v iných profesijných komunitách.
Preventívne vyšetrenia usporiadal Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave v spolupráci so Združením pre zdravie a výživu.
StoryEditor