Hlavné mesto Bratislava bude mať nový územný plán (ÚP). Ak ho mestskí poslanci na štvrtkovom zasadnutí schvália, bude platiť od 1. septembra tohto roka. Na dnešnej tlačovej besede v Bratislave o tom informoval riaditeľ sekcie územných programov Bratislavy Ivan Macko. Návrh ÚP sa pripravoval viac ako deväť rokov, v súčasnosti platí plán z roku 1976 s doplnkami z rokov 1982 a 1985, aktualizovali ho v roku 1993. ÚP je základným územnoplánovacím nástrojom pri rozvoji mesta, rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s výhľadom na najbližších približne 25 rokov. Ako na tlačovej besede uviedla námestníčka primátora Tatiana Mikušová, ÚP ponúka rozvoj mesta do šírky i do výšky a je tým najdôležitejším dokumentom pre budúcnosť Bratislavy, keďže ovplyvní životy nielen súčasných obyvateľov, ale aj ich potomkov.
Vedúca referátu územného plánovania bratislavského magistrátu Dana Drobniaková predstavila lokality, v ktorých by sa mal v najbližších rokoch sústrediť rozvoj mesta. Centrum Bratislavy by sa mal podľa ÚP rozvíjať najmä pri Dunaji, ľavý breh čaká výstavba výškových budov, polyfunkčných objektov v zóne Pribinova, na Podhradí, na pozemkoch Parku kultúry a oddychu. Na pravom brehu sa okrem výstavby rýchlodráhy z Janíkovho dvora po Šafárikovo námestie počíta s vybudovaním nového celomestského centra medzi Starým a Prístavným mostom. Dobudovať by sa tu mala protipovodňová ochrana. Rozsiahla výstavba by mala byť aj v mestských častiach Rača a Vajnory. ÚP tu navrhuje vilové štvrte, technologické centrá a zmenu využitia mnohých areálov. Nová mestská štvrť by mala vzniknúť aj na severozápade mesta, tu ÚP počíta s výstavbou vilových štvrtí, nákupných a zábavných centier a športovísk. Tisícky bytov, nákupné a biznis centrá, či športovo-rekreačný areál by mali byť na juhu Petržalky, s výstavbou logistického centra sa počíta pri Letisku M.R. Štefánika.
Vedúci oddelenia územného plánovania a rozvoja mesta Vladimír Hrdý predpokladá, že rozvoj mesta, ktorý bol za predchádzajúceho režimu umelo tlačený od hraníc, sa v najbližších rokoch zvráti a Bratislava sa rozšíri na juhovýchod. Hrdý nevylučuje ani cezhraničný rozvoj, keďže niektoré rakúske mestá v blízkosti hraníc sú od centra Bratislavy vzdialené zhruba ako jej okrajové mestské časti.
K návrhu ÚP podali fyzické a právnické osoby približne 700 podaní a takmer tisíc vecných pripomienok, 125 z nich bolo akceptovaných, 470 vzali spracovatelia na vedomie, zvyšné neakceptovali pre neodôvodnenosť. Problematickými a najviac pripomienkovanými boli tie územia, v ktorých pretrvávajú rozdielne názory na ich budúce využitie, ako napríklad technologické centrum Cepit vo Vajnoroch, výstavba na juhu Petržalky a v podhorskom páse v Novom Meste.
StoryEditor