StoryEditor

Bol príčinou vstupu vojsk Varšavskej zmluvy obrodný proces?

16.08.2005, 00:00
Agresia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 sa tradične vysvetľuje tézou, podľa ktorej Moskve nevyhovoval tzv. obrodný proces odštartovaný po januári 1968. Ten mal aj ekonomický rozmer, lebo aj komunisti si začali uvedomovať zaostávanie ekonomiky za Západom.

Agresia vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 sa tradične vysvetľuje tézou, podľa ktorej Moskve nevyhovoval tzv. obrodný proces odštartovaný po januári 1968. Ten mal aj ekonomický rozmer, lebo aj komunisti si začali uvedomovať zaostávanie ekonomiky za Západom. Osem mesiacov Pražskej jari sa začalo zvolením Alexandra Dubčeka za prvého tajomníka ÚV KSČ a otvorila sa tak cesta reformám, vrátane hospodárskych.
Ako dôkaz, že sa strana a celá spoločnosť vydala po januári ´68 na zlú cestu, sa neskôr uvádzalo, že sa pripravoval vznik sociálnodemokratickej strany, že v štátnych podnikoch mali vznikať rady pracujúcich a vznikal tiež tlak na zvyšovanie miezd. Aby sa vyšlo v ústrety spotrebiteľovi, malo sa umožniť súkromné podnikanie a pre stabilizáciu ekonomiky si Československo malo zobrať dolárovú pôžičku. Všetky tieto "hriechy" sa uvádzali v Poučení z krízového vývoja, v dokumente z roku 1970, ktorý bol záväzný až do samého konca vlády jednej strany v decembri 1989. Pred tým sa ho nikto neodvážil spochybňovať, zato strana a vláda odštartovala niekoľko pokusov o ekonomickú reformu. Poučenie bolo popretkávané frázami ako: "Komunisti a nekomunisti, ktorí si uvedomovali smrteľné nebezpečenstvo, ktoré hrozilo nášmu socialistickému zriadeniu, žiadali od vedenia strany a štátu, aby rozhodne čelilo kontrarevolučným silám..."
Podľa komunistickej ideológie sovietskeho typu, ktorá sa u nás uplatňovala od februára 1948, aj obmedzená politická pluralita je pre rozvoj socializmu škodlivá a princíp vedúcej úlohy komunistickej strany je svätý. Aj list, ktorý dostal Alexander Dubček od sovietskeho vodcu Leonida Brežneva niekoľko dní pred vstupom vojsk - 16. augusta - sa nesie v takomto duchu. Upozorňuje sa v ňom, že pokračujú politické útoky pravicových a protisocialistických elementov, že Dubček neurobil opatrenia, aby KSČ mala opäť v rukách médiá, nezmenil štruktúru ministerstva vnútra a neodvolal z funkcií Františka Kriegla, Čestmíra Císařa a Josefa Pelikána. To všetko vraj Brežnevovi sľúbil pred dvoma týždňami pri stretnutí vrcholných štátnych predstaviteľov Československa a Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou...

Maďarskí vojaci chceli poľovnícke pušky
Ľudia v menších obciach Levického okresu sa dozvedeli o okupácii vojsk armád Varšavskej zmluvy iba z rozhlasu. Potom si nosili tranzistorové rádioprijímače na pole. V deň vstupu vojsk sa s nimi stretli tí, ktorí cestovali do okresného mesta. "Môjho manžela, ktorý cestoval do práce osobným autom, maďarská hliadka na pol ceste do Levíc - v Kmeťovciach, vrátila späť," spomína si Anna Bešinová, vtedy tajomníčka Miestneho národného výboru v Jabloňovciach. Do tejto obce prišli maďarskí vojaci až o niekoľko dní. Nikto im nerozumel, čo chcú, preto prišli znova a doniesli po slovensky napísanú požiadavku, aby miestny národný výbor zabezpečil odovzdanie poľovníckych a osobných zbraní. Na druhý deň si ich mali prevziať. "Ešte v ten deň podvečer prišiel z Levíc tajomník ONV, ktorý nás žiadal, aby sme nič neorganizovali," spomína, a dodala, že pre zbrane si už nikto neprišiel. Maďarskí vojaci ešte niekoľko mesiacov na ceste medzi Nitrou a Levicami zastavovali automobily a kontrolovali vodičov i autá.

Slovensko okupovala aj maďarská divízia
Veľkú časť Slovenska obsadili vyčlenené sily z armádnej skupiny sovietskych vojsk Juh (Balaton) v sile piatich divízií a leteckého zväzu. Zoskupili sa na maďarskom území, pričlenila sa k nim aj jedna divízia Maďarskej ľudovej armády - 8. motostrelecká. O maďarskej účasti rokoval v polovici júla 1968 minister obrany ZSSR maršál Andrej Grečko, keď v Budapešti navštívil svojho kolegu Lajosa Czinegeho. Skupina Juh obsadila územie ohraničené mestami Břeclav, Bratislava, Topoľčany a Šahy. Maďarské politické vedenie sa ešte na jar roku 1989 za svoju účasť na agresii ospravedlnilo. To vyvolalo zúrivú reakciu Vasiľa Biľaka, vtedajšieho tajomníka ÚV KSČ.
S odstupom času sa objavujú odlišné hodnotenia príčin vstupu vojsk. Podľa nich sa vstupom vojsk naplnil strategický záujem Sovietskeho zväzu, aby aj v Československu boli rozmiestnené jeho jednotky spolu s taktickými jadrovými zbraňami.
Viac o týždeň, v ďalšej časti.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
19. december 2024 01:12