Problémom sú zdravotné odvody
Kým napríklad slobodnému bezdetnému Slovákovi s podpriemerným príjmom ukrojili v roku 2000 odvody a dane z príjmu (t. j. z hrubej mzdy plus nákladov zamestnávateľov) takmer 41 percent, v minulom roku to bolo už len 35 percent. Najviac kleslo zaťaženie rodiny s dvoma deťmi a jedným pracujúcim s priemerným príjmom - až o 7,3 percenta na 23,2 percenta, čo je druhý najväčší pokles z krajín OECD. Z krajín V4 zaznamenali pokles ešte Maďari, naproti tomu Česi a Poliaci zo svojich príjmov platia vyššie dane a odvody ako pred piatimi rokmi.
Problémom Slovenska zostávajú vysoké odvody. "Sociálne odvody sa znížili už o deväť percent o sporenie na dôchodok, čím sa stávajú osobným majetkom," tvrdí hovorca rezortu práce Martin Danko. Naopak, zdravotné poistenie označil Danko ako čistú daň - jej výsledný efekt je pre každého rovnaký bez ohľadu na to, koľko kto odvedie. Ako dodáva hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth, zdravotné odvody by mali byť zásluhové. Prípadne by sa podľa neho mohla istá časť skomercionalizovať. Ministerstvo zdravotníctva je však opatrné. "Tento problém súvisí s vývojom ekonomiky štátu," konštatuje hovorca rezortu Karol Farkašovský.
Pomôže presun
Podľa hovorcu ministerstva financií Petra Papanka by k zníženiu odvodov o jedno až dve percentá mohlo dôjsť po presune ich správy na daňové úrady a zlúčení vymeriavacích základov. Na to však rezort zdravotníctva reaguje skepticky: "Vytvorenie spoločného vymeriavacieho základu je otázkou dlhšieho času, navyše si vyžiada zmenu viacerých zákonov," uviedol Farkašovský.
Aj opozičný Smer je vo vyjadreniach o znižovaní odvodov opatrný. "Treba urobiť poriadok v odvodoch, stabilizovať prvý pilier a až potom uvažovať o nejakom radikálnom znížení odvodového zaťaženia. Dnes je o tom predčasné rozprávať," vyjadril sa Jozef Burian.
Slovensko má však aj napriek nadpriemernej odvodovej záťaži druhú najnižšiu úroveň nákladov práce (podľa parity kúpnej sily) - 15 748 dolárov - v rámci krajín OECD, a stále je podľa analytika MESA10 Karola Morvaya mimoriadne nízka aj v porovnaní so susednými štátmi V4.
| Odvodové a daňové zaťaženie vybraných krajín OECD v roku 2005 (v % nákladov práce)* | |||
| Krajina |
Celkovo |
Zmena od roka 2000 v % |
Náklady práce (v USD pri parite kúpnej sily) |
| Belgicko | 55,4 | 0,03 | 53 581 |
| Nemecko | 51,8 | -1,5 | 53 278 |
| Maďarsko | 50,5 | -1,24 | 18 559 |
| Česko | 43,8 | 0,26 | 20 559 |
| Poľsko | 43,6 | 0,23 | 19 548 |
| Slovensko | 38,3 | -4,15 | 15 748 |
| Nový Zéland | 20,5 | 0,48 | 27 274 |
| Mexiko | 18,2 | 2 | 12 031 |
| Južná Kórea | 17,3 | 0,12 | 41 086 |
| OECD | 37,3 | -0,14 | 36 205 |
| *prieskum za slobodnú bezdetnú osobu s priemerným platom | |||
| Zdroj: OECD | |||