Pamiatku vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva pripomína židovská Veľká noc - sviatok Pésach, ktorý sa začína sláviť v piatok večer. Trvá osem dní, svätia sa prvé a posledné dva dni, ostatné dni medzi nimi majú prívlastok polosviatky.
Židia si počas Pésachu pripomínajú udalosti z najstarších dejín židovského národa zaznamenané v Tóre. Najmä ťažkú prácu počas otroctva v Egypte, útlak a pokus o zničenie židovského ľudu zo strany faraóna. Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi, aby žiadali u faraóna prepustenie Židov z Egypta. Keďže sa faraón zdráhal prepustiť ich, hospodin potrestal egyptskú krajinu pohromami, ktoré sú známe ako desať egyptských rán.
Poslednou ranou, po ktorej sa faraón rozhodol Židov prepustiť, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov. Aby anjel smrti, ktorý prešiel počas noci celou krajinou, rozpoznal židovské domy, Hospodin prikázal Židom označiť rámy a prahy ich dverí krvou baránka. Anjel smrti obchádzal takto označené domy bez toho, aby niekoho usmrtil. Od toho je odvodené pomenovanie sviatku Pésach - toto slovo znamená obchádzanie či obídenie.
Židovské rodiny a priatelia sa počas sviatku Pésach stretávajú pri slávnostne prestretom stole, na ktorom podľa tradície nechýbajú jedlá pripomínajúce egyptské otroctvo Izraelitov. Sú to najmä nekvasené chleby - maces, horké byliny, niektoré korenia, zelenina, ovocná omáčka, pečené mäso - jahňacina alebo v našich podmienkach často kuracina, pohár so slanou vodou, víno a iné.
Nekvasené chleby symbolizujú to, že Židia odchádzali do Egypta náhle a nestihli si pripraviť vykysnuté cesto na chlieb. Z nevykysnutého cesta piekli placky, preto sa Pésach nazýva aj sviatkom nekysnutého cesta. Symbolizuje ho oblátka z takéhoto cesta - maces. Pohár so slanou vodou je symbolom sĺz, horké byliny pripomínajú trápenie v Egypte, víno sa pije na znak radosti z vyslobodenia.
Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami mesiaca. Preto nielen Pésach, ale aj ostatné židovské sviatky pripadajú každý rok na iný dátum bežného kalendára.
StoryEditor