Patová situácia v NR SR komplikuje definitívny zánik základnej vojenskej služby. Hoci minister obrany vydal rozkaz, že armáda už tento rok povolávať brancov nebude, potrebné je ešte zmeniť zákon. Ten má vojenčinu zrušiť od januára 2006, no parlament o ňom stále nerozhodol. Pokiaľ to poslanci nestihnú, rezort obrany ubezpečuje - dá sa to urobiť inak. "Vieme to riešiť cez ďalší rozkaz, že mladých mužov armáda nebude povolávať ani po januári," uviedol pre HN Martin Kovalik z Ministerstva obrany SR.
Optimizmus v parlamente
Optimizmus nestrácajú ani poslanci. "Nemyslím si, že parlament bude neuznášaniaschopný tri mesiace, " prízvukuje predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Robert Kaliňák (Smer-SD). Aj keď návrh zákona o brannej povinnosti ráta s januárom 2007, poslanci posunú jeho účinnosť pravdepodobne o rok skôr. "Je všeobecná politická vôľa, aby prezenčná služba už ďalej nepokračovala," dodal Kaliňák. Skepsu odmieta nezávislý poslanec Ladislav Polka. "Je tam veľa zákonov, na ktoré verejnosť čaká - tento je jedným z nich."
Deň po katastrofe
V pozadí zákona zostávajú ešte isté pochybnosti. Exminister obrany Ivan Šimko (nezávislý) upozorňuje: "Nie je domyslené, kto bude teraz pomáhať pri prírodných katastrofách." Klimatológovia upozorňujú, že sa treba pripraviť na väčšie množstvo živelných pohrom. Podľa neho majú Američania či Briti v tejto súvislosti k dispozícii tzv. vojská teritoriálnej obrany, ktoré fungujú na základe dobrovoľnosti. Podobné obavy však minister Juraj Liška (SDKÚ) označil za zbytočné. "Tieto činnosti zabezpečia profesionálni vojaci." Ako doplnil, profesionáli majú v náplni práce aj zásah pri nevojenských ohrozeniach. Príklad? Pomoc pri vlaňajšej kalamite vo Vysokých Tatrách.
Účet za profesionalizáciu
Po odchode "záklaďákov" sa musia riešiť aj iné praktické záležitosti: Varenie, kúrenie a upratovanie prevezme civilný sektor, veď iba v budúcom roku to bude stáť 430 miliónov Sk. Iná situácia je pri strážení vojenských objektov (napr. muničné sklady) - to zabezpečí špecializovaná rezortná agentúra. Už od roku 2007 by túto úlohu chcel štát zveriť do rúk súkromných bezpečnostných služieb. Tie však budú musieť byť preverené. "Každá profesionálna armáda je drahšia, " pripustil Liška.
Znižovanie nákladov
Napriek tomu rezort očakáva, že náklady sa budú postupne znižovať. Umožní to o.i. nová forma výcviku a obmena personálu. "Profesionálny vojak sa vycvičí a slúži tri až 15 rokov. Naproti tomu za jeden rok sa museli doteraz v tej istej odbornosti a funkcii vycvičiť dvaja vojaci základnej služby," vysvetľuje Kovalik. Takisto by sa malo ušetriť aj na technike - ministerstvo predpokladá, že profesionáli ju budú obsluhovať lepšie a odbornejšie, čím sa zníži jej poruchovosť a zvýši životnosť.
Ešte 400 profesionálov
Ozbrojené sily SR sú zatiaľ sprofesionalizované na 92 percent. Do konca roka tak musia prijať ešte 400 vojakov. "Potrebujeme najmä vodičov a ľudí na podporné činnosti v hodnosti vojak - strelec, guľometník, operátor, spojár," hovorí Kovalik. Niektoré armádne útvary sú však plne profesionálne už dnes.
Čo sa očakáva od profesionálnej armády:
- Profesionálne Ozbrojené sily SR budú mať zhruba 20-tisíc vojakov. Ich výcvik je zameraný na univerzalitu - tak aby boli schopní zasiahnuť v celom spektre vojenských a nevojenských ohrození.
- Slovensko sa zaviazalo, že od roku 2008 poskytne pre potreby síl rýchlej reakcie NATO prápornú skupinu, ktorej súčasťou budú aj bojové jednotky. V ďalších rokoch sa náš príspevok bude čoraz viac zvyšovať.
- Ministerstvo obrany SR však očakáva, že do bojových akcií NATO sa zapojíme už skôr ako v roku 2008. Pôjde o jednotlivcov či menšie skupinky špecialistov - napríklad chemikov, vojenských policajtov, ženistov.