Napríklad rýchle pôžičky, ktoré dnes až s 200-percentnými úrokmi poskytujú "úžerníci", ako ich nazýva minister spravodlivosti Štefan Harabin, by mali zlacnieť prostredníctvom regulácie úrokov.
Strop sa zvýšil
Ministerstvo spravodlivosti síce zmiernilo svoje požiadavky na stanovenie maximálnych úrokov pri pôžičkách, no stále nie je jasný výpočet takzvaného úrokového stropu. "Pokiaľ ide o absolútny limit pre úroky a všetky súvisiace poplatky spojené s poskytnutím úveru, v podstate sme sa dohodli," povedal minister.
Maximum, čo si budú môcť banky, ale aj nebankové inštitúcie účtovať, by malo byť stanovené na sedemnásobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska. Dnes by to bolo 29,75 percenta ročne. Agentúre ČTK to potvrdil jeden z autorov navrhovaných zmien z legislatívnej sekcie ministerstva Peter Straka. Ako dodal, zatiaľ je to len pracovný návrh. V pôvodnom návrhu bol úrokový strop stanovený na päťnásobok.
Nové maximum však bankám nemusí vyhovovať: "Najradšej by sme boli, aby nebola stanovená vôbec žiadna horná hranica," povedal HN výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský. S ministerstvom sa dohodli, že sa teraz stretnú expertné skupiny, ktoré spoločne stanovia podmienky, ako sa budú úroky obmedzovať.
Úrok nie je všetko
Niektoré banky dnes poskytujú bezúčelové pôžičky, pri ktorých celkové náklady klienta predstavujú aj viac ako 40 percent ročne. Podľa informácií HN však ešte stále nie je isté, či sedemnásobok základnej sadzby NBS bude predstavovať maximum pre úroky z pôžičiek, alebo maximum pre celkové náklady klienta.
Ak by sa obmedzovali úroky spolu s poplatkami, teda ročná percentuálna miera nákladov, banky by mali problém nielen pri niektorých spotrebných úveroch, ale aj pri kreditných kartách. Za špecifických podmienok by mohli majitelia týchto kariet prekročiť navrhovanú ročnú percentuálnu mieru nákladov aj niekoľkonásobne. Ak by napríklad majiteľ kreditky, ktorá stojí osemsto korún ročne, použil danú kartu len raz v roku na nákup v hodnote 800 korún a splatil to aj v bezúročnom období, jeho RPMN by bola 100 percent.
Ako je to vo svete
Vo Francúzsku centrálna banka kontroluje maximálnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a stanovuje sadzby, platné na konkrétny štvrťrok. Tie stanoví o tretinu vyššie, ako bol priemer sadzieb na trhu. V Nemecku je rozdelená sadzba pre úroky z úverov a pre sankčné úroky. V prvom prípade môžu byť úroky dvakrát vyššie ako mesačne uvádzané sadzby nemeckou Bundesbankou. Sankčné úroky nesmú byť vyššie ako základná sadzba zvýšená o 5 percent. Úrokové stropy využívajú aj viaceré štáty USA, ako aj Čína alebo India.
Tie môžu mať aj presne opačný účinok, ako je ten mienený. Ak bude stanovený strop nižšie ako určí trh, slabšie príjmové skupiny sa k úverom nebudú môcť dostať vôbec. Platí totiž poučka, že s vyšším rizikom rastie aj cena. V takomto prípade inštitúcie radšej poskytnú peniaze bonitnejším klientom ako tým, u ktorých je pravdepodobnosť nesplatenia úveru vyššia.
Ministerstvo má záujem o to, aby nové pravidlá začali platiť začiatkom budúceho roka. Vláde chce Štefan Harabin predložiť návrh noviel zákonov na jeseň, nasledovať bude odobrenie parlamentom.
Koľko stoja pôžičky dnes (RPMN)*
- Bezúčelový úver v banke - 40
- Rýchla pôžička v nebanke na rok - 200
-Rýchla pôžička v nebanke na 6 mesiacov - 500
*Ročná percentuálna miera nákladov