Súčasný spôsob financovania cirkví a náboženských spoločností na Slovensku má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do čias Rakúsko-uhorskej monarchie a vlády Márie Terézie, no najmä jej syna cisára Jozefa II. V novej knihe s názvom Štát a cirkvi na Slovensku - Vývoj financovania cirkví to konštatuje mladý katolícky kňaz Martin Šabo. Vydali ju redemptoristi v spolupráci s Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví (ÚVŠC) v Bratislave vo vydavateľskom družstve LÚČ.
Autor v publikácii približuje verejnosti historický vývoj vzťahov medzi katolíckou cirkvou a štátnou mocou na území Slovenska hlavne z hľadiska vývinu formy financovania cirkví a náboženských spoločností. Tento vývoj treba podľa neho využiť pri diskusii o budúcej forme financovania cirkví a náboženských spoločností v SR.
Šabo pripomína, že za Rakúsko-Uhorska došlo k zabratiu značnej časti majetku cirkvi, kláštorov, a bolo zrušené odvádzanie cirkevného desiatku, ktoré má hlboké biblické korene a pramení z najstarších častí Starého zákona. Cirkev bola oslabená o stabilný zdroj príjmov, zaviedol sa aj dozor štátu nad majetkom cirkvi, ktorý podliehal štátnej správe, štát začal uhrádzať schodky v hospodárení. Postupne si tak veriaci stále menej uvedomovali, aké náklady sú spojené s udržovaním fár, kostolov, výdavkov duchovných a pod., aj keď zbierkami prispievali čiastočne na tieto výdavky. Takýto systém určitým spôsobom pretrváva do súčasnosti, nakoľko príslušné zákony z obdobia monarchie prebrala aj novovzniknutá Československá republika v roku 1918. Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom z októbra 1949 tiež vychádza z úpravy dvoch zákonov Rakúsko-uhorskej monarchie s tým, že do nich zakomponovali niekoľko protiprávnych princípov vtedajšieho ateistického režimu o štátnej kontrole cirkví.
Aj keď od roku 1990 nastal pozitívny vývoj, cirkvi a náboženské spoločnosti získali plnú náboženskú slobodu a bola im navrátená značná časť majetku, ešte stále to nie je dostatočný čas na to, aby zmazal ich dvestoročnú závislosť od štátu, do ktorej sa dostali pod štátnym nátlakom, konštatuje Šabo. Bez štátneho príspevku na platy duchovných a čiastočne na prevádzku ústredí cirkví a ich verejnoprospešných inštitúcií by cirkvi museli drasticky obmedziť svoju službu spoločnosti. Ide najmä o službu v nemocniciach, školách, hospicoch, sociálnej sfére, armáde a pod., upozorňuje Martin Šabo.
Pri budúcom riešení otázky financovania treba podľa autora publikácie zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré viedli k súčasnému stavu a pokúsiť sa nájsť vhodné riešenie.
Šabo podľa vlastného vyjadrenia má určitú predstavu o možnom spôsobe financovania cirkví na Slovensku v budúcnosti, tejto otázke sa chce venovať vo svojej ďalšej práci.
Na Slovensku je v súčasnosti 17 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Z nich si finančnú podporu od štátu nenárokuje Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, Kresťanské zbory, Novoapoštolská cirkev a Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní (Mormoni), ktorá bola zaregistrovaná v októbri 2006.
Cirkev adventistov siedmeho dňa od roku 2006 dostáva príspevok na prevádzku svojho ústredia, ale nie na platy duchovných. Do roku 2006 nepoberala táto cirkev od štátu žiadnu finančnú podporu.
StoryEditor