"Minister Zajac tvrdil, že rozsah sa musí prispôsobiť ekonomickým možnostiam, no neudialo sa to," tvrdí prezident SLK Milan Dragula. Navyše bol zachovaný princíp solidarity, v ktorom na nízke platby štátu za svojich poistencov doplácajú ekonomicky aktívni poistenci prostredníctvom svojich odvodov. Podľa komory občania platia približne o 1 300 korún viac ako v roku 2002. V minulom roku to bolo priemerne 2 617 korún. V susednej Českej republike to bolo 2 104 korún. Tam sa však na zdravotníctvo vynakladá peňazí viac, okolo 649 eur v tomto roku. U nás je to len 399 eur. "Spoluúčasť pacientov je na Slovensku skutočne vyššia, dosahuje asi 19 percent zo všetkých výdavkov, zatiaľ čo v Česku je to 8 percent," potvrdil Peter Pažitný, bývalý člen Zajacovho reformného tímu, ktorý sa v súčasnosti podieľa na príprave zdravotníckej reformy v ČR. "Cieľom reformy však bolo zvýšiť finančnú udržateľnosť systému zdravotníctva. Na druhej strane nemôžem povedať, že takáto spoluúčasť tu nebola aj predtým. Akurát to boli tzv. neformálne platby, ktoré sme čiastočne zoficiálnili." K otázke výdavkov na zdravotníctvo poznamenal, že sú odrazom výkonnosti ekonomiky a tá je v ČR o 20 percent výkonnejšia ako u nás.
Neustále zaťažovanie občanov zásadne odmieta ĽS-HZDS. "Spoluúčasť pacientov by mala rásť zároveň so stúpajúcou životnou úrovňou," myslí si poslanec Milan Urbáni, ktorý v roku 2002 predstavil vlastný návrh zdravotníckej reformy. Podľa neho za zdravotnú starostlivosť a lieky nemali vôbec platiť dôchodcovia nad 70 rokov a deti do 5 rokov. Pažitný si však myslí, že zvyšovanie spoluúčasti občanov čaká aj český systém. "Na to, aby bol finančne udržateľný, musí jednoznačne začať rozmýšľať v týchto intenciách." Dodal, že všetky nové členské štáty EÚ (okrem Česka) majú spoluúčasť pacientov na úrovni 20 až 30 percent.
Komora je tiež nespokojná s ohodnotením lekárov. "Platy klesajú a tento trend bude aj pokračovať," upozornil Dragula. "Je pravda, že priemerné mzdy v nemocniciach pri transformácii na neziskové organizácie poklesli," pripustil minister Rudolf Zajac. V súčasnosti však podľa neho už niekde platy prevyšujú tie v štátnych a samosprávnych zariadeniach, pričom prognóza je, že budú ďalej a rýchlejšie stúpať. "Platy lekárov sú v Česku a na Slovensku úplne porovnateľné, ak ich porovnáme k priemernej mzde," tvrdí Pažitný. V porovnaní s priemernou mzdou sú u nás 1,96-násobkom a v Česku 2,01-násobkom. "Naši lekári sú dokonca lepšie platení ako lekári vo Švédsku, Fínsku či vo Veľkej Británii, kde je to na úrovni 1,4 až 1,8-násobku priemerného platu."
| Výdavky na zdravotníctvo v roku 2004 | ||
| ČR | SR | |
| Počet obyvateľov |
10,2 mil. |
5,4 mil. |
|
Celkové výdavky |
200 mld. Kč |
84 mld. Sk |
|
Na občana na rok |
649 eur |
399 eur |
| Zdroj: MF ČR, MF SR | ||
| Platy lekárov v zdravotníckych zariadeniach v roku 2004 (v Sk) | ||
| ČR | SR | |
| v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ | 45 245 | 29 519 |
| v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC | 46 094 | 30 818 |
| neziskové organizácie | 40 756 | 29 031 |
| Zdroj: SOZ ZaSS, LOK ČR | ||