StoryEditor

Škrtanie v školskej sieti postihlo najmä východ

03.10.2005, 00:00
Tento školský rok svoje brány neotvorilo 72 škôl a školských zariadení. Najviac zatvorených ostalo materských škôl - 42. Také sú najnovšie údaje Ústavu informácií a prognóz školstva.
Tento školský rok svoje brány neotvorilo 72 škôl a školských zariadení. Najviac zatvorených ostalo materských škôl - 42. Také sú najnovšie údaje Ústavu informácií a prognóz školstva. Ktoré kraje rušenie najviac postihlo? Košický, Nitriansky a Prešovský. Rozdiely medzi vyššími územnými celkami sú pomerne malé. Výnimkou je bratislavský VÚC, kde boli zrušené len dve školy - jedna stredná a jedna materská.
Verejné škôlky v defenzíve
Podľa ministerstva školstva je hlavným dôvodom zániku škôl menej detí. Predpokladá sa, že do roku 2010 ubudne 90-tisíc žiakov. "Na dnešný počet detí sme mali príliš veľa materských škôl, z 34 sme teda štyri zrušili," hovorí nitriansky primátor Ferdinand Vítek. Prednosta nitrianskeho krajského školského úradu Štefan Prónay tvrdí: v niektorých škôlkach boli len tri-štyri deti. V uvoľnených priestoroch otvorili dvoje detské jasle. Materské školy zrušili aj v Sobranciach (košický VÚC). "Mali sme tri škôlky a právne sme ich zredukovali do jednej," spresnil prednosta mestského úradu v Sobranciach Pavol Kozma. Na miesto verejných materských škôl často prichádzajú súkromné či cirkevné. To sa stalo aj Michalovciach. Na verejné materské školy od januára štát nedáva peniaze - sú platené z podielových daní. Naopak, súkromné a cirkevné škôlky dostávajú peniaze priamo od štátu. Príspevok na verejnú materskú školu limituje vyhláška rezortu školstva - od 50 do 340 Sk mesačne.
Škrtanie škôl i učiteľov
Rušenie neobišlo ani základné školy. Štyri základné školy zanikli za posledné dva roky aj v Nitre. V Prešove zlúčili dve školy a ďalšia zanikla úplne. V priestoroch štvrtej je dnes ukrajinská škola. "Keď odišla na inú školu celá trieda, presunuli sme s ňou aj triednu profesorku," povedal zástupca primátora Stanislav Goban. Ďalších zamestnancov čakala výpoveď, prípadne odchod na dôchodok. "Máme veľký pokles žiakov, bolestný proces rušenia škôl bude pokračovať," upozorňuje zástupca primátora Stanislav Goban. Keď minulý rok bolo v Prešove vyše 10-tisíc žiakov, v roku 2008 predpokladajú necelých osemtisíc. "Ubudne teda ďalších sto tried." Na odmeny pre pedagógov napriek odchodu pedagógov peniaze nezvýšili. "Normatívy sú na hranici zaplatenia základnej mzdy. Na pohyblivú zložku zostáva minimum," tvrdí Vítek. Vyššie mzdy má zabezpečiť aj ďalšie racionalizačné opatrenie - prepúšťanie učiteľov. "Ešte vždy sú tu regióny, kde majú na školách prezamestnanosť," zdôraznil štátny tajomník ministerstva školstva László Szigeti. Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Ján Gašperan dodáva: za posledné tri roky klesol počet detí o 110-tisíc a pri takomto poklese sa nedá udržať rovnaký počet učiteľov. Odísť by podľa neho mali ešte asi dve percentá pedagogických zamestnancov.
Drahé malotriedky
Rušenie škôl sa ešte podľa podpredsedu ZMOS Jozefa Turčányho neskončilo. "V budúcnosti to už ale nebudú stovky, skôr desiatky." Problematickou kapitolou sa podľa neho môžu stať malotriedky. "Pre mnohé obce bude takáto škola rozpočtovo neudržateľná," avizuje Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Na budúci rok sa totiž skončí prechodné obdobie po zavedení normatívneho financovania podľa počtu žiakov. To zaručovalo časti škôl vždy 95 percent z vlaňajšieho rozpočtu. Niektoré malotriedky tak napríklad dnes dostávajú na svojich žiakov štvor- až päťnásobne viac peňazí ako plne organizované školy. Problémy čakajú predovšetkým malé obce. "Ani nám nenapadlo rušiť malotriedku," zdôrazňuje starosta obce Korytárky Juraj Palko. Škola v jeho obci patrí podľa prehľadu ministerstva školstva medzi jednu z najdrahších. Priemerné náklady na žiaka boli v roku 2004 vyše 83-tisíc korún. Starosta upozorňuje: Už sme zlúčili materskú a základnú školu. S ich financovaním podľa neho obec zatiaľ nemá žiadny problém. Starosta obce Skalka nad Váhom Anton Horečný sa tiež snaží malotriedky v obci udržať - ľudia si to žiadajú. "Teraz máme 26 žiakov a darí sa nám školu finančne utiahnuť." Navyše v okolí podľa neho nie je žiadna iná malotriedka. Náklady na jedného žiaka tejto školy presiahli v roku 2004 106-tisíc korún.

Porovnanie poètu pedagogických zamestnancov za 1. polrok 2004 a 1. polrok 2005
Organizácia 1. polrok 2004 1. polrok 2005 rozdiel %
verejná organizácie v pôsobnosti obcí: 87958 81645 -6313 -7,18
verejné organizácie v pôsobnosti VÚC 38716 36635 -2081 -5,38
štátne organizácie v pôsobnosti KŠÚ 10758 10766 8 0,07
cirkevné školstvo 4963 5267 304 6,13
súkromné školstvo 2444 2847 403 16,49
spolu 144839 137160 -7679 -5,3
zdroj: OZPŠaVSR 

Vyradené školy a školské zariadenia
 
Bratislavský kraj 1 - 1
Trnavský kraj 5 2 -
Trenčiansky kraj 3 3 -
Nitriansky kraj 8 3 3
Žilinský kraj 5 2 -
Banskobystrický kraj 7 1 2
Prešovský kraj 8 4 -
Košický kraj 6 4 4
Spolu 43 19 10
zdroj: ÚIPŠ 
poznámka: uvedené počty sú za obdobie od 30.6. 2005 do 1.9.2005, v niektorých prípadoch mohlo ísť o transformáciu na inú školu, alebo školské zariadenie
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
21. máj 2024 15:35