Na slovenských školách prevládala v predchádzajúcom školskom roku tradičná výučba. Učitelia málo využívajú inovačné metódy, vyplýva zo správy Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI), ktorú dnes prerokovala vláda.
Inšpekcia skontrolovala takmer 2000 škôl a školských zariadení. Vyučovanie prebiehalo podľa ŠŠI "prevažne v pozitívnej učebnej klíme s dobrou interakciou, vzájomnými vzťahmi a komunikáciou", ale pretrvávalo dominantné postavenie učiteľa.
Prejavilo sa to aj v žiackych vedomostiach, ich úroveň bola "vcelku dobrá", žiaci však nedokážu uplatňovať teoretické vedomosti v praxi. V testoch z materinských jazykov, matematiky, spoločenskovedných aj prírodovedných predmetov mali žiaci všetkých typov škôl úspešnosť najčastejšie medzi 60 a 70 percentami. Medzi najslabšie výsledky patril výkon študentov druhého stupňa ZŠ v teste z matematiky na úrovni necelých 54 percent. Ich vedomosti v predmete tak boli v "hornom pásme málo vyhovujúcej úrovne", najslabšia je geometria. Naopak, na prvom stupni dosiahli žiaci v tomto predmete úspešnosť takmer 78 percent, ktorá bola medzi najvyššími. Deti však majú problémy predovšetkým so slovnými úlohami.
Podobná situácia bola aj na SŠ. V slovenskom jazyku a literatúre aj v matematike dosahovali väčšinou priemerné výsledky. V prvom prípade sa študenti málo podieľali na vyučovaní a mali nižšiu úroveň ústneho aj písomného prejavu. V matematike sa to prejavilo v ťažkostiach s riešením problémových úloh. Študenti sú pri učení väčšinou pasívni, ŠŠI však zaznamenala aj pozitívne snahy o individuálny prístup pedagógov a prepojenie poznatkov z viacerých predmetov.
K environmentálnej výchove a výchove k manželstvu a rodičovstvu pristupujú školy "skôr formálne". Inšpekcia taktiež zistila, že učitelia cudzích jazykov sú dostatočne kvalifikovaní, mnohí však komunikujú so žiakmi po slovensky. To nepriaznivo vplýva na schopnosti žiakov.
Porovnateľné výsledky získavajú slovenskí študenti aj pri medzinárodných meraniach. Zvyšovať úroveň vedomostí obyvateľstva je jednou z priorít vlády pri formovaní "znalostnej ekonomiky", praktickejších absolventov žiadajú aj zamestnávatelia. Reformovanie systému vzdelávania však podľa ministra školstva Martina Fronca potrvá niekoľko rokov. Unáhlené kroky totiž nemusia byť efektívne. To sa podľa neho stalo napríklad v Maďarsku, kde síce prijali už v polovici deväťdesiatych rokov reformný zákon, v súčasnosti však musia systém opätovne prepracovať, lebo neprináša očakávané výsledky.
StoryEditor