Pôsobenie ministra školstva (MŠ) Martina Fronca vnášalo do práce rezortu podľa poslanca Dušana Čaploviča (Smer) veľa nervozity a nezvládol vedenie ministerstva.
Športovou terminológiou zaslúžil by si červenú kartu," povedal Čaplovič za predkladateľov návrhu na Froncovo odvolanie. Na jeho adresu vyslovil 10 výhrad. Okrem iného mu vyčítal absenciu obsahovej reformy vzdelávania. Nepredložil moderný zákon o výchove a vzdelávaní, preto je platný 25 rokov starý zákon z roku 1984, konštatoval Čaplovič. Minister podľa neho nedokázal v tejto oblasti ani zriadiť kurikulárnu radu, ktorá by mala pripraviť zmenu osnov. Fronc podľa Čaplovičovho vyjadrenia taktiež prispel k útlmu materských škôl a základných umeleckých škôl. Školské zariadenia sa podľa neho likvidujú aj kvôli lukratívnym pozemkom, na ktorých sa nachádzajú. Počet materských škôl podľa informácii Ústavu informácií a prognóz školstva klesol z 3263 v roku 2000 na 3046 v minulom roku. V rovnakom čase sa však znížil aj stav detí zo 154 na 149 tisíc.
Väčšiu zodpovednosť mal rezort školstva prevziať aj za problémy s externou maturitou. Viacerým študentom sa do rúk dostali matematické testy aj s výsledkami a Fronc preto nariadil opakovanie maturity pre asi 2700 stredoškolákov. Zároveň minister odvolal piatich zamestnancov Štátneho pedagogického ústavu, ktorý externú maturitu zabezpečoval. Čaplovič vyhlásil, že zodpovedná mala byť Ústredná maturitná komisia pod vedením generálneho riaditeľa sekcie regionálneho školstva MŠ Jána Moronga a štátneho tajomníka Lászlá Szigetiho. Minister navyše podľa neho viackrát porušil vyhlášku o maturitách a opakovaním boli trestaní nevinní, dokonale stresovaní študenti a vinní zostali sedieť na ministerstve.K ďalším výhradám patrila snaha o spoplatnenie vysokého školstva, preferovanie náboženstva na úkor etickej výchovy na základných školách a nedostatočná starostlivosť o šport a mládež, ktoré taktiež patria rezortu školstva.
Zatiaľ čo opozícia odôvodňuje návrh na odvolanie ministra školstva neschopnosťou riadiť rezort, predseda parlamentu a Froncov stranícky(KDH) šéf Pavol Hrušovský ho označil za najlepšieho ministra od roku 1989. Podobne predseda školského parlamentného výboru Ferdinand Devínsky (SDKÚ) povedal, že spomedzi doterajších šéfov rezortu školstva sa ako jediný neriadi heslom: kto nič nerobí, nič nepokazí. Naopak, nespokojnosť ďalšieho koaličného partnera Aliancie nového občana s prácou rezortu vyústila do otvorených medializovaných sporov medzi Froncom a štátnym tajomníkom Františkom Tóthom. Do rozpravy k odvolaniu ministra sa písomne prihlásilo deväť poslancov.
StoryEditor