Krajská prokuratúra (KP) v Košiciach bude musieť opätovne preskúmať postup a rozhodnutie policajnej vyšetrovateľky, ktorá v októbri 2004 zastavila trestné stíhanie vo veci nezákonných sterilizácii rómskych žien.
Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu SR z 13. decembra 2006 ktorým rozhodol, že košická KP porušila procesnú stránku základných práv troch rómskych sťažovateliek na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a ako aj na rešpektovanie a ochranu ich súkromného a rodinného života. Ústavne nekonformné je uznesenie z 28. septembra 2005, ktorým krajská prokuratúra zamietla sťažnosť poškodených žien proti zastaveniu trestného stíhania vo veci nedobrovoľných sterilizácií. ÚS ho preto zrušil a KP prikázal vo veci znovu konať. Povinnosťou prokuratúry bude predovšetkým zabezpečiť odstránenie vytknutých nedostatkov, ktoré ÚS podrobne analyzoval v rozsiahlom 21 stranovom rozhodnutí.
Hoci dve zo sťažovateliek žiadali priznať ako náhradu nemajetkovej ujmy po dva milióny korún a tretia jeden milión Sk, ÚS považoval za primerané zadosťučinenie priznať každej sumu 50 tisíc Sk. Odôvodnil to procesnou povahou porušenia ich práv, ktorá umožňuje nápravu v ďalšom priebehu trestného konania.
V odôvodnení nálezu ÚS zdôraznil, že rešpektovanie práv sťažovateliek vyžadovalo od orgánov činných v trestnom konaní dôsledné prešetrenie ich tvrdení o podrobení sa sterilizačnému zákroku bez ich vedomia a súhlasu. Pripomenul tiež, že mu malo predchádzať náležité poučenie o dôvodoch opodstatňujúcich jeho potrebu a tiež o následkoch, prípadne o alternatívnych možnostiach. Zároveň ale uviedol, že vyslovenie porušenia procesnej stránky označených práv sťažovateliek neznamená nevyhnutne aj porušenie ich hmotnej stránky. "Reálnosť takéhoto porušenia bude zrejmá až po zabezpečení náležitého vyšetrenia. V tomto smere nenahrádza rozhodnutie ústavného súdu závery príslušných orgánov činných v trestnom konaní, v ktorých právomoci je zaoberať sa otázkou, či vo veci sťažovateliek došlo k vzniku trestnej zodpovednosti," konštatoval ÚS.
Ústavný súd pri analýze postupov vyšetrovateľky i KP poukázal na to, že vo vyšetrovaní neboli vyčerpané všetky možnosti na čo najdôkladnejšie zistenie skutkového stavu. Bolo to však žiaduce aj preto, že svedectvá poškodených žien a lekárov si odporovali. Rovnako rozhodnutie o zastavení trestného stíhania nie je podľa ÚS založené na dostatočných a preskúmateľných dôvodoch. ÚS tiež upozornil, že neprichádza do úvahy záver o tom, že sa skutok nestal, keďže z vyšetrovacieho spisu nepochybne vyplýva, že sterilizačný výkon zdravotníci vykonali. Krajskej prokuratúre ÚS vytkol, že nedostatky vyšetrovania nielenže nenapravila, ale naopak, svojím rozhodnutím právoplatne potvrdila.
ÚS však uznal za dostatočne odôvodnený záver KP, podľa ktorého nebol preukázaný trestný čin genocídy. Za dostačujúce považoval závery krajskej prokuratúry aj vyšetrovateľky, podľa ktorých dôkazy nepotvrdili podozrenie, že lekári konali s úmyslom "zničiť niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu" a že vykonané sterilizácie bolo možné považovať za "opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v rómskom etniku bránilo rodeniu detí". Akceptoval aj dôkazy o zdravotných indikáciách pre sterilizácie v prípadoch, ktoré boli vykonané v záujme ochrany života a zdravia dotknutých žien. ÚS zároveň potvrdil, že pri vyšetrovaní nezistil umelú selekciu svedkov ani inú manipuláciu zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Aj tieto argumenty totiž sťažovateľky namietli vo svojej sťažnosti.
Trestné konanie týkajúce nezákonných sterilizácii Rómok iniciovala ešte v januári 2003 sekcia pre ľudské práva a menšiny Úradu vlády SR. Reagovala tým na kontroverznú správu Telo i duša, ktorú zverejnila Poradňa pre občianske a ľudské práva z Košíc a ktorá sa týkala problematiky násilných sterilizácií rómskych žien. Vyšetrovania sa ujal Krajský úrad justičnej polície PZ v Žiline, ktorý však 24. októbra 2003 vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania. Svoje rozhodnutie vtedy vyšetrovateľka odôvodnila tým, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo. Sťažovateľky podali proti tomuto uzneseniu 31. októbra 2003 sťažnosť, ktorou namietali, že vyšetrovatelia sa vôbec nezaoberali skutočnosťou, či dali na vykonanie sterilizácie informovaný súhlas a spochybnili aj ďalšie závery vyšetrovania. Krajská prokuratúra sa ale s rozhodnutím vyšetrovateľky stotožnila. Preto ho napadli na ÚS.
StoryEditor