Reštitučné repete
Mal sa teda predĺžiť termín na ďalšie reštitúcie? Riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Michaela Moravčíková v tom vidí logiku. Ako dodáva - pokiaľ cirkvi nemajú špecializované tímy právnikov a zamestnancov, mohli mať problém získať relevantné doklady. NR SR už vlani schválila takmer identický zákon, prezident ho však odmietol podpísať. Doteraz o ňom parlament nehlasoval. "Predkladatelia sa báli, že nenájdu potrebných 76 hlasov," hovorí predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo Miroslav Maxon (ĽS-HZDS). Problém vidí v reštitúcii majetku rímskokatolíckej cirkvi. "Dostala sa aj k majetkom, ktoré nikdy neboli jej." Aj preto chce, aby NR SR požiadala Slovenský pozemkový fond o súpis sporného majetku.
Liberáli za audit
ANO už prišla s nápadom spraviť audit cirkevného majetku. "Chceme zistiť, či je ešte stále nevyhnutné, aby štát prispieval na ich chod a v akom objeme," avizoval pre HN podpredseda aliancie Jirko Malchárek. Súhlasí aj sociológ Pavel Haulík. "Hrať by sa malo s čistými kartami, a cirkev by mala ísť príkladom." Hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Marián Gavenda oponuje: "Je to, akoby sa biskupi niekde na Spiši dohodli, že idú robiť audit majetku ANO." Pripomeňme, že NKÚ nedávno niektoré cirkvi upozornil na nesprávne použitie štátnych financií v objeme približne 10 miliónov korún.
Gavenda si nevie predstaviť, ako by cirkev mohla spraviť zoznam celého svojho majetku. "Cirkevný majetok okrem polí a lesov tvoria hlavne historické pamiatky, o ktoré sa treba starať, a tie pre cirkev znamenajú skôr výdavky." Šéf Ústavnoprávneho výboru NR SR Ján Drgonec však zdôrazňuje - cirkev sa uchádza o prostriedky zo štátneho rozpočtu, a tak sa štát, prirodzene, o takýto majetok zaujíma.
Odluka od štátu
Politici sa takisto nevedia dohodnúť, čo si pod pojmom odluka cirkví od štátu majú predstaviť. Muránsky tvrdí, že o odluke by nemali rokovať politici. ANO obvinil, že už teraz prichádza s predvolebnými témami. Čaplovič navrhuje, aby boli cirkvi financované z daní veriacich, štát by im mal dávať prostriedky prostredníctvom grantov (napr. na vzdelávanie a charitu). Gavenda oponuje: "To, čo väčšina farností dostáva od štátu, je len mizivé percento oproti tomu, čo farnosti robia a financujú." Politické spory okolo cirkevného majetku komplikujú aj osud čiastkových zmlúv, ktoré vyplývajú z prijatej rámcovej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou. Na programe je ešte dohoda o financovaní cirkví a zmluva o výhrade svedomia. Napriek odporu časti koalície je Muránsky presvedčený, že touto otázkou sa bude zaoberať ešte súčasná NR SR.
Riaditeľ cirkevného odboru na Ministerstve kultúry SR Ján Juran v rozhovore pre HN:
Aká je hodnota majetku vráteného cirkvi v doterajších reštitúciách?- V súčasnosti to nie je možné vyčísliť. Reštitučné nároky sa týkali veľkého počtu subjektov cirkví, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu. Ministerstvu kultúry SR nevyplynula povinnosť zostaviť prehľad úspešne uplatnených reštitučných nárokov zo žiadneho predpisu. Keby aj takýto súhrnný prehľad mali cirkvi vypracovaný, bolo by veľmi ťažké reálne vyčísliť hodnotu vráteného majetku.
MK minulý rok navrhlo zvýšenie platov duchovných. Počíta so zvýšením platov už v rozpočte na tento rok?
- Platy duchovných sa valorizujú od januára 2005. Aj po tejto úprave priemerný plat duchovného v roku 2005 bude predstavovať približne 84 percent priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve v roku 2003.
Aké budú príspevky štátu pre cirkvi v roku 2005?
- Na rok 2005 je schválená suma 875 miliónov, ktorá v sebe zahŕňa valorizáciu platov duchovných, ako aj mierny medziročný nárast duchovných.
| Peniaze z rozpočtu pre najväčšie cirkvi (v mil. sk) | |||
| Cirkev |
1999 |
2001 |
2004 |
|
Rímskokatolícka cirkev |
274,3 |
333,7 |
388,5 |
|
Evanjelická cirkev a. v. |
47,7 |
59,9 |
69,8 |
|
Gréckokatolícka cirkev |
43,4 |
51,1 |
60,6 |
|
Všetky cirkvi spolu |
475,5 |
587,4 |
686,9 |
| Zdroj: MK SR | |||