Európu nedobehneme
V roku 1984 sa muži na Slovensku dožívali v priemere 67 rokov, v súčasnosti sa dožívajú okolo 70 rokov. Napriek zvýšeniu je to stále málo. Vo väčšine krajín EÚ sa stredná dĺžka života pohybuje u mužov medzi 75 a 78 rokmi a u žien prevyšuje 80 rokov. Slovenky sa dožívajú v priemere 78 rokov. "Rozdiel v dĺžke života medzi mužmi a ženami je u nás na európske pomery relatívne veľký," uviedol Boris Vaňo z Výskumného demografického centra. Podľa jeho slov v krajinách EÚ je rozdiel okolo troch rokov, u nás je to viac ako dvojnásobok. "Hoci sa nádej na život výrazne zlepšuje hlavne u mužov a zaostávanie za Európou začíname dobiehať, nepredpokladá sa, že by sme sa jej mohli do roku 2050 vyrovnať," poznamenal. Demografi očakávajú, že sa v tomto časovom horizonte podarí Slovákom rozdiel v dĺžke života aspoň znížiť, zhruba na polovicu.
Hlavný je životný štýl
Za zdravotný stav sú zodpovedné tri faktory: životné prostredie, zdravotná starostlivosť a životný štýl. "Predstava, že kvalita a dostupnosť zdravotníckych služieb sú rozhodujúce, je mylná," upozornila Havelková. Ako dodala, na zdravotný stav majú len 10- až 20-percentný vplyv. Až 70-percentný vplyv má životný štýl. "Ekonomická transformácia a zmena cenovej štruktúry potravín paradoxne zlepšili zloženie stravy Slovákov," povedal odborník na výživu Emil Ginter. Výnimkou je pokles spotreby mlieka. Inak prudko klesla spotreba masla na úkor spotreby rastlinných olejov a margarínov. Vzrástla spotreba zeleniny a ovocia. "Tým je možné vysvetliť pokles úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia," skonštatoval Ginter. V porovnaní so susedným Rakúskom a Českou republikou však stále jeme málo potravín bohatých na antioxidanty. To spolu s vysokou spotrebou cigariet, alkoholu a lokálne znečisteným životným prostredím prispieva k vysokému výskytu nádorových ochorení.
Príčinou aj stres
Za významný faktor, ktorý zhoršuje zdravotný stav, považujú odborníci aj dlhodobý zlý psychický stav obyvateľov. "Naivné očakávania prudkého zvýšenia životnej úrovne po roku 1989 vyvolali u mnohých, najmä menej vzdelaných, dezilúziu a stratu nádeje na lepší život. To vedie k zvýšenej spotrebe alkoholu, cigariet a psychofarmák," konštatuje Havelková. Podľa nej sa zvýšil aj počet chronicky stresovaných, depresívnych, úzkostných a frustrovaných osôb. Potvrdzuje to aj psychiater Pavel Černák z Pinelovej psychiatrickej nemocnice v Pezinku. "Za posledných 15 rokov sa počet ambulantne liečených pacientov zdvojnásobil, a to najmä v kategórii neurotických a stresom podmienených porúch," uviedol. Príčinou sú aj neustále zmeny v spoločnosti a z toho prameniaca neistota. Tá vytvára emočný tlak, ktorý sa podieľa na vzniku mnohých chronických ochorení.
| Stredná dĺžka života u mužov a žien v Európe v roku 2003 | ||
| muži | ženy | |
| Švédsko | 78,0 | 82,6 |
| Taliansko | 76,8 | 82,5 |
| Rakúsko | 76,4 | 82,2 |
| Francúzsko | 75,9 | 83,5 |
| Nemecko | 75,6 | 81,6 |
| Česká republika | 72,4 | 79,0 |
| Poľsko | 70,6 | 78,7 |
| Slovensko | 69,8 | 78,3 |
| Maďarsko | 68,4 | 76,8 |
| Ukrajina | 61,7 | 72,9 |
| Ruská federácia | 58,4 | 72,1 |
| Zdroj: ÚZIŠ | ||