Polícii sa vlani podaril v boji proti korupcii rekordný úlovok, v jej "sieti" však podľa expertov chýbajú veľké ryby. Z 238 evidovaných korupčných trestných činov polícia objasnila 188. Minister vnútra Vladimír Palko hovorí o veľkom úspechu - počet objasnených prípadov je desaťnásobne vyšší ako v roku 1995. Bývalý šéf Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek to vidí inak. "Tieto výsledky považujem skôr za stagnáciu až slabý úpadok." Protikorupčný úrad bol minulý rok podľa neho už dobudovaný "po všetkých stránkach", preto nárast v štatistikách považuje za zanedbateľný.
Korupcia bez kufríka
V práci úradu podľa Šáteka chýbali objasnené prípady korupcie vysokých štátnych funkcionárov, predstaviteľov vyšších územných celkov, miest a obcí. Rovnaký názor má aj predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Robert Kaliňák. "Veľké ryby sa chytajú ťažšie, pretože spolupráca medzi podplácaným a podplácajúcim je na úplne inej úrovni." Policajný prezident Anton Kulich je však presvedčený o opaku. "Obvinili sme sudcu, advokáta, lekárov aj predstaviteľov samosprávy. Nech každý posúdi sám, či sú to veľké alebo malé ryby." Pripomenul, že polícia vlani dvakrát prichytila páchateľa pri preberaní poldruhamiliónového úplatku. "Veľké čiastky, napríklad 80 miliónov, sa dnes nepreberajú v kufríku." Nezávislý poslanec Ladislav Polka pripúšťa, že v boji proti korupcii polícia dosahuje úspechy. "Pomáhajú aj občania, ktorí si uvedomili, že proti tomuto problému treba bojovať." No nie je presvedčený, že sa všetky obvinenia skončia aj právoplatným rozsudkom.
Občania sú ochotnejší
Stúpajúci trend má aj ekonomická kriminalita. Polícia vlani zaznamenala o tri tisícky prípadov viac ako v roku 2004. "Keďže často ide o skrytú formu trestnej činnosti, odzrkadľuje sa tu zvýšená práca polície a ochota občanov spolupracovať," tvrdí Palko. Podľa Kulicha je možností páchať tento druh trestnej činnosti čoraz viac. "Banky aj poisťovne poskytujú stále nové služby a často si dostatočne nepreveria klienta." Výrazne preto stúpol napríklad počet úverových podvodov. "Objasnenosť trestnej činnosti je tu nižšia, a preto sa páchatelia necítia ohrození," upozorňuje Kaliňák. Práve do tejto sféry sa podľa Kulicha presúva aj organizovaný zločin. "Snažia sa prejsť od násilnej trestnej činnosti k ekonomickej kriminalite - a takto si zvyšovať svoje zisky."
Jozef Šátek: Ekonomická kriminalita bude rásť ďalej
Exriaditeľ Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek v rozhovore pre HNVlani ho minister vnútra odvolal z funkcie. Tvrdil o ňom, že vyvoláva v polícii napätie a konflikty. Po odvolaní sa stal Jozef Šátek jedným z najprísnejších kritikov práce rezortu vnútra.
Podľa štatistík počet evidovaných trestných činov klesá. Sú tieto čísla smerodajné?
- Polícia sa "zdráha" prijímať oznámenia, respektíve ich rieši odmietaním, i keď mnohé obsahujú podozrenia z trestnej činnosti. Výsledky činnosti kriminálnej služby niektorých policajných útvarov - a možno to konštatovať s malými výnimkami i všeobecne - v odhaľovaní a objasňovaní zločinov sú veľmi slabé. Aj týmto sa dá vysvetliť zníženie evidovaného nápadu asi o 8-tisíc prípadov. Len štatistické počtové ukazovatele bez vnútorných tendencií a dlhodobejších trendov vývoja nemôžu byť podkladom na hodnotenie určitého obdobia.
Čísla hovoria o vzostupe ekonomickej kriminality. Vlani pribudlo 3-tisíc zločinov. Čo je za týmto trendom?
- V prevažnej miere nárast ekonomickej kriminality zapríčiňuje počet oznámení a podnetov od občanov a podnikateľov. Ak by mal minister uviesť, koľko prípadov z celkového evidovaného počtu odhalila a objasnila polícia - najmä zložka kriminálnej služby - určite by to nebolo viac ako desať percent. Preto Palkovo tvrdenie nemá oporu v kvalite policajnej práce.
Ako vidíte budúcnosť ekonomickej trestnej činnosti?
- Predpokladám jej rast ešte niekoľko rokov. Na Slovensku je totiž veľmi nízke právne vedomie podnikateľov, nízka úroveň odbornosti a praktickej skúsenosti u vyšetrovateľov i pracovníkov kriminálnej služby, vysoký únik informácií, ich predaj, vysoké obavy zainteresovaných policajtov o svoju existenciu zo strany podozrivých osôb i ekonomických skupín a veľmi slabá vymožiteľnosť práva na súde.
Podarilo sa potlačiť kriminalitu tzv. bielych golierov?
- Čo sa týka závažnej a organizovanej ekonomickej kriminality - až na výnimky došlo vlani k jej rapídnemu zníženiu prakticky na minimum. V roku 2005 nebol realizovaný žiadny nový závažný ekonomický prípad "bielych golierov" a prípady vyšetrované v predchádzajúcich rokoch sa končia bez postihu páchateľov. Toto je oproti roku 2004 najzávažnejší negatívny posun v práci polície.
Odpočet rezortu vnútra - plnenie plánov na rok 2005
- Vybrať na pokutách 506 miliónov Sk: Dopravná a poriadková polícia uložila vlani blokové pokuty takmer za 405 miliónov Sk. Nie je to však konečná suma. Ďalších vyše 15-tisíc prípadov sa totiž rieši v správnom konaní. "Tu zatiaľ nebola určená konkrétna výška pokuty," povedala pre HN Jana Pôbišová z rezortu vnútra.
- Objasniť 58-tisíc trestných činov: V skutočnosti polícia objasnila viac ako 60-tisíc deliktov. "Je to najviac od vzniku samostatnej SR," dodáva Pôbišová.
- Zvýšiť počet objasnených trestných činov na 4,15 na jedného policajta: Jeden policajt vlani objasnil v priemere 4,29 trestného činu.
- Pomer počtu autonehôd na jednu smrteľnú nehodu zvýšiť na 1 ku 104: Plán bol prekročený, pomer sa zvýšil na 1 ku 107. "Zaznamenali sme najmenej usmrtených následkom nehôd od vzniku SR."
- Počet odslúžených hodín poriadkových policajtov v uliciach zvýšiť na 3,9 milióna hodín: Policajti počas hliadkovania a obchôdzok "strávili" na uliciach až 4,1 milióna hodín.
(Ide o ciele, ktoré si v štátnom rozpočte naplánovalo MV SR na rok 2005 - pozn. red.)
Ako rozhodli súdy v známych korupčných kauzách
Bratislavský sudca Igor Š.: V máji 2004 ho Okresný súd v Malackách odsúdil na 2 roky odňatia slobody nepodmienečne. Sudca sa odvolal. Vlani v septembri Krajský súd v Bratislave vrátil prípad pre "nedostatočné skutkové zistenia" na došetrenie. Podľa obžaloby mal sudca ponúknuť pedagógovi z právnickej fakulty, že kauzu jeho syna obžalovaného z lúpeže bude za úplatok 70-tisíc Sk posudzovať miernejšie.
Bývalá podplukovníčka Jarmila S.: Vojenský obvodový súd v Bratislave ju odsúdil na 6 mesiacov väzenia, Vyšší vojenský súd v Trenčíne to začiatkom minulého roka potvrdil. Podľa obžaloby zobrala od istého vojaka úplatok 500 dolárov za to, že mu predĺži pobyt na misii v africkej Eritrei.
Primátor Veľkého Medera Samuel L.: V pondelok ho Špeciálny súd v Pezinku odsúdil na 32 mesiacov väzenia, rozsudok ešte nie je právoplatný. Polícia ho zadržala po prevzatí 300-tisícového úplatku, ktorý si mal od istého podnikateľa vypýtať za ovplyvnenie mestského zastupiteľstva.
Poslanec ĽS-HZDS Gabriel Karlin: Vlani v máji ho Okresný súd v Banskej Bystrici odsúdil na rok väzenia. Odvolal sa, jeho kauza bude pokračovať na krajskom súde. Poslanec mal prijať úplatok pol milióna korún za sprostredkovanie zákazky.