Reformy, s ktorými prišla súčasná vládna koalícia, nevyvolávajú okrem reformy zdravotníctva u väčšiny občanov zásadný odpor a nesúhlas. Vyplýva to z výskumu názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky, ktorý v novembri uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) na vzorke 1044 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov.
Najväčšiu podporu si spomedzi reforiem získala decentralizácia verejnej správy. Za "bezvýhradne dobrú" ju považuje 11 percent ľudí, 49 percent si myslí, že je v zásade dobrá, ale treba ju ešte doladiť. Nadpolovičný podiel podporovateľov má aj daňová reforma, z 57 percent si ale až 45 percent respondentov myslí, že treba ešte vylepšiť detaily. Dôchodkovú reformu považuje za bezvýhradne dobrú deväť percent, za v zásade dobrú 44 percent opýtaných. Pod 50-percentnou hranicou spokojnosti sa ocitla sociálna reforma, ktorú bez výhrad podporuje osem percent a 41 percent by si ju želalo ešte vylepšiť.
Naopak, odpor výraznej väčšiny respondentov vyvoláva reforma zdravotníctva, ktorú odmieta 74 percent a za bezvýhradne dobrú ju považujú iba dve percentá ľudí. "Je to spôsobené najmä jej komunikáciou, nepodarilo sa ju priblížiť občanom," povedala sociologička Zora Bútorová. Podľa prezidenta IVO Grigorija Mesežnikova ľudia vnímajú negatívne najmä "spektakulárne kroky", ako zavedenie poplatkov za návštevu lekára, či za pobyt v nemocnici.
S reformami sa podľa prieskumu najviac stotožňujú prívrženci SDKÚ a KDH. Blízko k vládnej koalícii majú aj voliči SF, pri hodnotení daňovej, sociálnej a zdravotníckej reformy zaujímajú dokonca priaznivejší postoj ako prívrženci SMK. Protipólom reformných strán podľa Bútorovej nie sú prívrženci Smeru, ale HZDS a KSS. Voliči SNS majú zasa bližšie k postojom Smeru, to znamená, že sa prikláňajú skôr k vylepšeniu a nie rušeniu reforiem.
StoryEditor