Cirkvi by mali dostať späť majetok

Ide predovšetkým o majetok, ktorý cirkvi nezískali späť v reštitúciách kvôli zničeniu časti archívov pri potláčaní cirkví a náboženských spoločností zo strany vládnucich režimov. To znemožňovalo zabezpečiť úplné doklady oprávnených osôb, potrebné na uplatnenie pôvodných reštitučných nárokov v zákonom stanovenej lehote.
Právo na vrátenie nehnuteľných vecí si môžu uplatniť oprávnené osoby, ktorých vlastnícke práva boli odňaté od 8. mája 1945. Na židovské náboženské obce sa vzťahuje termín odňatia vlastníckych práv od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990. Reštitučné právo si treba uplatniť do 30. apríla 2006.
Parlament nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1. mája 2005) považuje proces reštitúcií majetku cirkví a náboženských spoločností za uzavretý. V uznesení to presadil poslanec za KDH František Mikloško.
Cirkvi sa nevrátia pozemky, na ktorých štát zriadil cintoríny, zariadenia telesnej kultúry, zdravotníctva, kultúry, sociálnej starostlivosti alebo zariadenia sociálnych služieb, určených na pracovnú rehabilitáciu, zamestnávanie telesne postihnutých osôb alebo školské účely. Vydané nebudú ani pozemky, na ktorých sa nachádzajú záhradkárske alebo chatové osady, telovýchovné a športové zariadenia, pozemky slúžiace na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chránené areály, národné prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky alebo ochranné pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany.
Právna norma si vyžiada zvýšenie nárokov na štátny rozpočet z dôvodu nákladov štátu spojených s geometrickým zameraním nehnuteľností. Tieto náklady sú hradené prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry a v súčasnosti predstavujú asi 15 miliónov korún ročne. V posledných rokoch už mali klesajúci charakter, podľa vlády sa však prijatím tohto zákona udržia v rovnakej výške, prípadne sa mierne zvýšia.
Národná rada sa už podobným poslaneckým návrhom zákona zaoberala a 23. septembra 2004 ho aj schválila. Prezident Ivan Gašparovič ho však vrátil na opätovné prerokovanie. Nato predložila podobný návrh zákona skupina poslancov v zložení Peter Muránsky a Pavol Minárik (KDH), Ján Cuper (ĽS-HZDS), Gyula Bárdos (SMK), Rudolf Žiak (nezávislý) a Ján Gabriel (nezávislý), ktorá do textu svojho návrhu zapracovala aj výhrady hlavy štátu k pôvodnej verzii. Vráteným zákonom sa poslanci ešte len budú zaoberať. Dnes schválená verzia naopak poputuje do prezidentskej kancelárie.
Snemovňa odmietla návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorú do parlamentu predložil poslanec Smeru Igor Šulaj. Navrhoval, aby samostatne zárobkovo činné osoby nemuseli platiť zdravotné poistenie od 11. dňa práceneschopnosti alebo v prípade ošetrovania člena rodiny, lebo v tom čase nemôžu vykonávať podnikateľské aktivity.