Vyše 1 200 nelegálne držaných zbraní zatiaľ občania odovzdali v rámci zbraňovej amnestie. Podľa vedúceho balistiky z Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Jána Zemeníka je to približne desať percent z celkového množstva nelegálnych zbraní na našom území. Slováci odovzdali najviac pištolí (355 kusov), nasledujú guľovnice (259) a brokovnice (202). Vojenských zbraní odovzdali približne 120. Jeden občan odovzdal spolu 55 zbraní, ďalší zase nefunkčnú protitankovú strelu.
Experti žiadajú posily
Amnestiu inicioval vlani predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Robert Kaliňák. Podľa neho je odhad nelegálnych zbraní reálny. "Predpokladá sa totiž, že je u nás približne 10-tisíc ilegálnych zbraní." Napriek tomu považuje amnestiu za úspech. "Odhadoval som, že za rok to bude asi tisícka. Je pozitívom pre každého, že o toľko menej ilegálne držaných zbraní je teraz v obehu," konštatoval Kaliňák. Cieľom dočasnej beztrestnosti držby ilegálnej zbrane malo byť aj uľahčenie identifikácie zbraní použitých pri páchaní trestnej činnosti. Zbrane preto skúmajú balistici. Keď sa preukáže, že výsledok skúmania je negatívny, môže majiteľ požiadať o zaevidovanie zbrane. Ak sa tak nestane, tá prepadá v prospech štátu. Zbraňová amnestia platí ešte do 14. apríla, Kaliňák ju chce o rok zopakovať. Podobne postupovali aj v susednom Česku. Zemeník však upozorňuje: "V tom prípade potrebujeme viac ľudí. Ústav totiž prioritne musí skúmať zbrane použité pri vraždách či lúpežiach."
Žiadna trestná činnosť
Hovorca Policajného prezídia Martin Korch informoval, že experti doteraz preskúmali vyše 500 zbraní. "Žiadnu, ktorá by bola použitá pri páchaní trestného činu zatiaľ nenašli." V rámci amnestie nebola odovzdaná ani jedna útočná puška či kalašnikov. "Prekvapil ma aj malý počet pištolí -- skladačiek ČZ vzor 75 bez čísel, ktoré využíva aj organizovaný zločin," upozorňuje Zemeník. Je to pištoľ z brnianskej zbrojovky, ktorá je vyskladaná z neoznačených náhradných dielcov. Patrí u nás medzi najrozšírenejšie krátke zbrane. Medzi odovzdanými zbraňami sú predovšetkým staršie ročníky. "Až 70 percent má viac než päťdesiat rokov," tvrdí Zemeník. Podľa Korcha je veľa ilegálnych zbraní pozostatkom druhej svetovej vojny. Časť zostala aj po odchode sovietskej armády. "Sú tu aj zbrane, ktoré sa k nám dostali počas balkánskeho konfliktu." Časť poľovníckych zbraní (guľovnice a brokovnice) sa k nám dostala z Rakúska. "Tam totiž počas výpredajov bolo možné kúpiť dlhú zbraň aj na občiansky preukaz," vysvetľuje Zemeník.
Legálny trh je malý
Trh pre legálny obchod so zbraňami je podľa odborníkov pomerne malý a ešte by sa len mal začať rozvíjať. Do roku 2006 sa totiž ministerstvo obrany orientovalo najmä na personálnu reformu armády. "Zásadnejšie nákupy alebo modernizácia techniky sa očakáva až v období 2006 až 2010. Na to sa spolieha aj slovenský obranný priemysel a verí, že sa mu podarí uplatniť," avizuje výkonný riaditeľ Združenia obranného priemyslu Vladimír Šimanský. Obraty slovenských firiem v obchode so zbraňami predstavujú ročne niekoľko stoviek miliónov korún. Nejde pritom o obchod s tzv. ručnými zbraňami. "Väčšinou sú to reexporty a výpredaj techniky zo skladov ozbrojených síl. V menšej miere je to novovýroba slovenských podnikov."
Ministerstvo hospodárstva vlani vydalo licenciu na dovoz vojenského materiálu v hodnote 2,4 miliardy korún, v prípade vývozu išlo o 1,8 miliardy. "Najväčší objem finančných prostriedkov predstavujú náhradné diely na opravy vojenskej techniky," informoval HN riadteľ odboru riadenia obchodovania s citlivými tovarmi František Babuška.
Zbraňová amnestia podľa krajov:
Bratislavský: 196 zbraní
Trnavský: 130
Trenčiansky: 145
Nitriansky: 119
Žilinský: 152
Banskobystrický: 190
Košický: 159
Prešovský: 138
Spolu: 1 229
Zdroj: PZ SR