Iba tretinu z 260 tisícového členského príspevku za rok 2005 odviedol do pokladnice Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) primátor Banskej Bystrice Ján Králik. Rovnako tak len tretinu zaplatil aj do regionálneho ZMOS-u, kam malo mesto poukázať 60 tisíc korún.
Neuhradením celého členského poplatku vyjadril Králik nesúhlas s postupom a fungovaním združenia. Podľa neho ZMOS pri fiškálnej decentralizácii volil menšie zlo a v prospech menších miest a obcí vybojovali jeho predstavitelia zo štátnej pokladnice viac finančných prostriedkov.
"A nedalo sa to inakšie, ako na úkor menšieho počtu väčších miest, medzi ktorými je i Banská Bystrica. Myslím si, že to nie je odborné riešenie problémov vo vzťahu k vláde, k ministrovi financií. Je to vlastne politikárčenie v rámci ZMOS-u. Uvažoval som aj o opodstatneností zotrvania mesta v združení," uviedol Králik.
Banskobystrický primátor netvrdí, že menším obciam peniaze nepatria. Nie však na úkor väčších, pretože im potom, ako je to i v prípade Banskej Bystrice, chýbajú. Podľa neho "ZMOS sa ukázal ako slabý partner pre vyjednávanie s vládou a zastáva len užšiu skupinu ľudí."
Fiškálna decentralizácia bola pre Banskú Bystricu a niektoré ďalšie mestá veľmi zle nastavená. Najmä pre tie, v ktorých je aj trolejbusová mestská hromadná doprava. Je totiž podstatne nákladnejšia ako autobusová. Keďže predstavitelia ZMOS-u súhlasili s tým, že dve tretiny bývalej dotácie štátu na MHD si mestá majú vykryť minimálne dvojtretinovým zvýšením daní z nehnuteľností, Králik zaplatil ZMOS-u len tretinu príspevku. Jeho predstaviteľom odkázal, aby si ďalšie dve tretiny prišli vyzbierať od obyvateľov mesta pod Urpínom.
Banská Bystrica chce byť podľa Králika aj naďalej členom ZMOS-u. Ale len za rovnocenných podmienok platných pre menšie obce i väčšie mestá. Ak by zo združenia chcelo mesto vystúpiť, nerozhodne o tom primátor, ale museli by s tým súhlasiť poslanci zastupiteľstva.
StoryEditor