Minimálna mzda sa zvýši, otázniky zostávajú

Minimálna mzda by sa mala od októbra zvýšiť zo 6 500 na 6 900 Sk, čiže o viac ako šesť percent. Takýto návrh predloží na najbližšie rokovanie vládneho kabinetu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Ako doplnil, zmena sa bude týkať necelých dvoch percent zamestnancov.
Ak zrušiť, tak až po voľbách
Na novej výške minimálnej mzdy sa dohodla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Konfederácia odborových zväzov SR, hoci v úvode rokovaní sa im kompromis nedarilo nájsť. "Sociálnych partnerov sme oslovili v dostatočnom predstihu, ešte pred legislatívnymi termínmi. Keďže však k ich dohode nedochádzalo, predstavili sme náš vlastný návrh, ktorý bol kompromisom medzi postojmi sociálnych partnerov," vyhlásil Kaník. Podľa neho tento návrh neohrozí tvorbu nových pracovných miest, nevytvára riziko prepúšťania a tlak k nelegálnej práci. Naopak, Republiková únia zamestnávateľov dohodu neakceptovala, keďže trvá na tom, že minimálna mzda by sa mala zrušiť. Minister pripustil aj tento variant, keďže viaceré štáty inštitút minimálnej mzdy nepoznajú. "V súčasnom volebnom období je však nereálny." Ďalší problém? Na minimálnu mzdu sa odvoláva takmer 40 zákonov.
Väčšie náklady pre živnostníkov
Podľa odborárskeho bossa Ivana Saktora by mala minimálna mzda zabezpečovať pokrytie životných štandardov zamestnanca a jeho rodiny. Inak povedané, jej výška by mala zodpovedať 60 percentám priemernej mzdy, čo 6 900 Sk mesačne nepredstavuje. "Minimálna mzda nie je kategóriou tam, kde fungujú odbory, pretože tam sú mzdy vyššie. Za jej zvýšenie tak bojujeme predovšetkým v záujme tých, ktorí v odboroch nie sú," vyhlásil Saktor. Iný je pohľad zamestnávateľov. Prezident asociácie Tomáš Malatinský sa odvolal najmä na problémy živnostníkov z východného Slovenska. Nárast minimálnej mzdy pre nich totiž znamená výrazné zvýšenie mzdových nákladov. Malatinský preto vidí riešenie v nahradení inštitútu minimálnej mzdy napríklad životným minimom. "Dnes však minimálna mzda v legislatíve figuruje, a tak sa nemôžeme tváriť, že neexistuje."
Keď sa neoplatí zamestnanec
Výkonný sekretár únie zamestnávateľov Ludvik Posolda je pritom presvedčený, že minimálna mzda výrazne bráni zamestnávaniu napríklad v sektoroch obchodu, služieb či stavebníctva. "Táto mzda a s ňou aj vysoké odvodové zaťaženie je brzdou zamestnávania aj vo verejnom sektore. Mestá a obce sú niektoré činnosti schopné zabezpečiť iba v rámci verejnoprospešných prác, zamestnávať sa im neoplatí."