Minimálna mzda by sa od októbra mala zvýšiť na 6 900 korún mesačne. Vláda tak pridala časti občanov 400 Sk, ktoré predstavujú kompromis medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Konfederáciou odborových zväzov SR a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR. "Je to historicky po prvý raz, čo došlo k dohode," podotkol minister Ľudovít Kaník.
Únia bude lobovať
Už dnes je viac ako pravdepodobné, že snahy o zánik tohto inštitútu sa zďaleka neskončili. Práve naopak, Republiková únia zamestnávateľov sa o to pokúsi už na budúci rok. "Považujeme to za svoj zásadný cieľ," vyhlásil Anton Jura z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Zároveň si vedia predstaviť, že minimálnu mzdu by mohli nahradiť životným minimom.
Kaník považuje návrh na zrušenie minimálnej mzdy za legitímny. "Nie všetky krajiny EÚ využívajú tento inštitút, a napriek tomu tam nežijú ľudia v zlom sociálnom postavení." Ako zdôraznil, zrušenie sa nedá očakávať určite v tomto volebnom období. Pripomeňme, že minimálnu mzdu berú síce iba dve percentá zamestnancov, ale až 80 percent všetkých zamestnaných si myslí, že ovplyvňuje ich reálnu mzdu. "Opak je pravdou," skonštatoval Kaník.
Odvody sa zvýšia
Samotnému zvýšeniu stojí v ceste ešte zablokovaný parlament: návrh vládneho kabinetu musia definitívne schváliť poslanci NR SR. "Pokiaľ parlament nezačne fungovať, iná alternatíva neexistuje," priznáva Kaník. Ak sa tento katastrofický scenár nenaplní, mala by aj najnižšia hodinová mzda vzrásť o viac ako šesť percent na 39,70 Sk.
Keďže minimálna mzda je zároveň najnižším vymeriavacím základom na výpočet poistného na sociálne poistenie, od októbra sa zvýšia aj minimálne platby poistného do Sociálnej poisťovne. Po novom budú povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby platiť na dôchodkové poistenie najmenej 1 984 Sk a na nemocenské poistenie minimálne 304 Sk. Nové poistné uhradia živnostníci prvýkrát za október, pričom splatnosť je do 8. novembra. "Nie je to dramaticky významná suma," poznamenal minister.
Tiene nad trhom práce
Na odvrátenú stránku zvyšovania odvodov však upozorňuje analytik Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka: zhorší sa flexibilita trhu práce a vzrastie motivácia vyhýbať sa plateniu odvodov. "Nízko kvalifikovaní pracujúci, ktorí by boli ochotní sa zamestnať aj za nižšiu ako minimálnu mzdu, sa po jej zvýšení nedokážu zamestnať." Podľa Chrena môže minimálna mzda pomôcť len zamestnaným, nie nezamestnaným a mladým ľuďom, ktorí vstupujú na trh práce. Isté obavy dokonca pripustil aj Kaník - pokiaľ sa s minimálnou mzdou nebude narábať citlivo, môže to znamenať nárast nezamestnanosti.
RÚZ má vo veci jasno: keď sa minimálna mzda zvýši o sto korún, náklady zamestnávateľov narastú o takmer miliardu korún. Podľa únie by pritom takáto suma stačila na vytvorenie 500 pracovných miest. "Chceme sa prioritne zamerať na to, aby došlo k oddeleniu minimálnej mzdy od vyše štyridsiatky zákonov, na ktoré má vplyv," povedal Jura. Tento problém chce riešiť aj Kaníkov rezort. "Nie je to optimálne, postupne ju chceme nahradiť iným ukazovateľom."
Čo ovplyvní zmena výšky minimálnej mzdy
- nepriamo vzrastú odvody
- viac ľudí získa nárok na aktivačný príspevok popri zamestnaní
- zvýši sa najnižší zárobok a platové tarify, ktoré sú jeho násobkom
- zmení sa posudzovanie škody pri trestnoprávnych veciach, ktorej stupne sú násobkami minimálnej mzdy
- zvýšia sa príspevky pre zamestnávateľov na zriadenie chránenej dielne
- zvýšia sa príspevky pre nezamestnaných na podnikanie, ktoré sú násobkami minimálnej mzdy
Výška minimálnej mzdy v krajinách EÚ (v eurách mesačne)
Luxembursko 1 467
Holandsko 1 265
Írsko 1 213
Grécko 560
Španielsko 513
Portugalsko 375
ČR 238
Poľsko 208
Slovensko 163
Lotyšsko 121
Zdroj: Die Welt