Ako uviedol po podpise bilaterálnych dohôd prezident Gašparovič, v ekonomickej oblasti, najmä energetickej, sú problémy oboch krajín takmer totožné. Litvu ako aj Slovensko v blízkej budúcnosti čaká odstavenie jadrovej elektrárne a obe krajiny zvažujú, že možno spoločne požiadajú Európsku úniu o odklad. Podľa Ivana Gašparoviča by privítali lepšie podmienky na preklenutie obdobia medzi zatvorením starej jadrovej elektrárne a otvorením novej.
Prezidenti sa zhodujú v otázkach susedskej politiky a vyzdvihli pozitívny vývoj obchodných vzťahov. Viac priestoru by sa však podľa Ivana Gašparoviča malo venovať rozvoju investícii Litvy na Slovensku, Slovenska v Litve a aj spoločným slovensko-litovským investíciám v tretích krajinách. V zahranično-politických otázkach sa názory oboch štátov rozchádzajú v uznaní Kosova ako nezávislého štátu, kde Slovensko rozhodnutie o uznaní Kosova odďaľuje. Zhodný postoj však obaja prezidenti prezentovali k Lisabonskej zmluve. Považujú za veľmi dôležité, aby ju prijalo všetkých 27 členov EÚ.
Adamkus verí, že jeho dvojdňová návšteva SR, ktorú začal dnešným prijatím u I. Gašparoviča, bude príležitosťou pre obe krajiny a národy, aby sa lepšie spoznali. Navrhol, aby sa zintenzívnila výmena v cestovnom ruchu, výmena študentov, vedcov, aby sa spolupráca posunula na vyššiu úroveň.
Prezidenti diskutovali aj o vzťahoch EÚ a Ruskej federácie. Ako konštatoval I. Gašparovič, vzťahy únie a jej členských štátov - teda aj SR a Litvy, by s Ruskom mali byť dobré, je to na prospech oboch strán. Potrebuje to tak EÚ, ako aj Rusko. Rusko podľa slovenského prezidenta potrebuje únia a jej štáty najmä pre energetickú, ekonomickú, ale aj bezpečnostnú spoluprácu. "Rusko je v súčasnej dobe v inej pozícii ako v histórii," konštatoval Gašparovič. Ak sa niekedy hovorí o jeho začínajúcej expanzii, tak "to, čo už bolo, sa už niekedy nestane. Litva je suverénny, samostatný štát a neverím, že by došlo k nejakej agresii voči Litve," povedal Ivan Gašparovič.