Rozhodol o tom dnes parlament, ktorý podporil zmeny v zákone o štátnom jazyku. Novela tiež zavedie povinnosť v slovenčine uvádzať všetky verejné oznamy a tabule. Proti jej prijatiu vystupovali hlavne poslanci opozičnej SMK, ktorá zastupuje záujmy zhruba polmiliónovej maďarskej menšiny.
Zrušené pred desiatimi rokmi
Sankcie za porušovanie zákona o štátnom jazyku sa zrušili pred desiatimi rokmi. Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) ich obnovenie obhajoval, pretože doposiaľ sa podľa neho zákon nedodržiaval hlavne na južnom Slovensku, kde žije početná maďarská menšina.
Sankcie od ministerstva kultúry budú hroziť úradom, ich zamestnancom, ľuďom i firmám, ale aj obciam, ktoré nemajú označenia ulíc v slovenčine či ju v obecnom rozhlase nepoužívajú. Pokutu by mohli dostať aj policajti, vojaci, hasiči, súdy, reklamné agentúry a médiá. Potrestaní môžu byť aj tí, ktorí oznamy pre verejnosť, napríklad v predajniach či reštauráciách nenapíšu v štátnom jazyku.
Čeština je v poriadku
Nebude sa však trestať nesprávna gramatika či slangové vyjadrovanie v súkromí. Zákon naďalej umožní Čechom komunikovať so slovenskými úradmi vo svojom jazyku. Úrady budú musieť prijímať dokumenty vydané v Česku.
VIDEO: Csáky: Novela jazykového zákona je najhorším zákonom tohto typu Ministerstvo tak novelu pozmenilo na základe pripomienky aktivistov. Ďalšie ústupky urobilo počas schvaľovania zákona v parlamente. Napríklad pristúpilo na výnimku, aby pokuty nehrozili lekárom a pracovníkom zdravotníckych a sociálnych zariadení. V oblastiach, kde žijú menšiny, nebude platiť povinnosť vysielať programy v štátnom jazyku. Vo verejnoprávnej Slovenskej televízii tiež naďalej postačí, ak bude vysielanie pre menšiny so slovenskými titulkami.Hromadná pripomienka Proti obnoveniu pokút sa vlani v hromadnej pripomienke postavilo asi 700 ľudí. Ministerstvo však argumentovalo, že sa mu viacerí Slováci sťažovali na upieranie základného práva na informácie. Tie podľa sťažovateľov v niektorých obciach úrady poskytujú len tým, ktorí ovládajú jazyk národnostnej menšiny. Schvaľovanie noriem, ktoré sa dotýkajú postavenia národnostných menšín, dlhodobo vyvolávajú ohlasy najmä u politických predstaviteľov maďarskej národnosti. Neraz sa prenášajú aj do medzištátnych vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Tie sú dlhodobo napäté a vyhrotili sa po nástupe súčasnej vlády v roku 2006.
|