Na Slovensku sa rozširujú etnické getá. Vznikajú odsúvaním rómskych obyvateľov z centier miest. Táto skutočnosť si vyžaduje zvýšenú pozornosť, pretože zvyšuje riziko napätia medzi pôvodným obyvateľstvom a novými - presídlenými komunitami. Uviedla pre TASR Alena Kotvanová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP).
Vysťahovanie neplatičov nie je podľa nej u nás ojedinelým javom. Spôsob, ako k tomu dochádza vzbudzuje znepokojenie z viacerých dôvodov a na viacerých úrovniach. Známy je najmä prípad novozámockých neplatičov. Podľa Kotvanovej síce v tomto prípade nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení, ale v medzinárodnoprávnej a v etickej rovine možno konštatovať isté pochybenia zo strany predstaviteľov samosprávy v Nových Zámkoch.
"Dlhodobé zanedbávanie a tolerovanie problémov s platením nájomného, ktoré má množstvo príčin, vedie v istých prípadoch k podozreniu, že ide o zámer. Samospráva nekoná a čaká na situáciu, kedy z dôvodu neplatičstva môže pristúpiť k vysťahovaniu nepohodlných obyvateľov," domnieva sa Kotvanová.
Predstavitelia miest navyše podľa jej názoru nevyužívajú existujúce nástroje sociálnej politiky, ako napríklad terénnu sociálnu a komunitnú prácu či výstavbu nízkoštandardných bytov, čím by mohli problémom s neplatičmi predchádzať.
SNSĽP upozorňuje v tejto súvislosti aj na medzinárodnoprávny kontext problému. "Slovenská republika ratifikovala viaceré medzinárodnoprávne dokumenty týkajúce sa ochrany pred núteným vysťahovaním. Z nich vyplýva povinnosť preskúmať ešte pred vykonaním akéhokoľvek vysťahovania väčšej skupiny ľudí všetky alternatívy a konzultovať ich s dotknutými osobami. V prípade vysťahovania neplatičov z Nových Zámkov k tomuto nedošlo," konštatuje Kotvanová.
Okrem toho bol podľa nej v Nových Zámkoch porušený aj Dohovor o právach dieťaťa, keďže spolu s rodičmi prespávali niekoľko dní na ulici pred mestským úradom v Nových Zámkoch aj deti. Slovensko sa pritom ako zmluvná strana Dohovoru zaviazala v rámci možností urobiť potrebné opatrenia na poskytovanie pomoci rodičom a v prípade potreby poskytnúť aj pomoc v oblasti zabezpečenia bývania.
SNSĽP týmto upozorňuje na zistený nesúlad domáceho a medzinárodného práva. Na príslušné orgány, ktoré by to riešili, sa však SNSĽP obrátiť nemôže, pretože takáto iniciatíva musí vychádzať od poškodených osôb. Stredisko môže poskytnúť pomoc, avšak nikto z dotknutých osôb sa na nich v tejto záležitosti neobrátil.
"Samospráva vykonáva originálne kompetencie, ktoré jej ukladajú zákony a prenesené kompetencie, ktorých realizáciu si u nej objednáva štát. Nie je teda len vlastníkom a prenajímateľom nájomných bytov, ale je aj subjektom vlastnej sociálnej politiky, ktorá musí byť v súlade s vnútroštátnym právom, ako aj medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenska," zhrnula Kotvanová.
Prednosta Mestského úradu v Nových Zámkoch Peter Ágh nechcel stanovisko SNSĽP komentovať. Podľa neho mesto pri vysťahovaní neplatičov postupovalo podľa platných právnych predpisov. "Mesto má svoju sociálnu politiku a snaží sa, aby sa jeho občania cítili v meste príjemne," uviedol pre TASR Ágh.