Minimálna mzda bude od októbra nižšia, než navrhovalo ministerstvo práce. Namiesto uvažovaných 8 260 až 8 450 to bude len 8 100 korún mesačne. "Je to spoločný návrh zástupcov zamestnávateľov a odborov. Ministerstvo ho rešpektovalo a zapracovalo do paragrafového znenia návrhu nového zákona," povedala riaditeľka tlačového a mediálneho odboru ministerstva práce Oľga Škorecová.
Okrem zvyšovania minimálnej mzdy však prídu aj ďalšie zmeny: od roku 2009 by mohli mať niektoré odvetvia v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa stanovenú nižšiu alebo vyššiu sumu minimálnej mzdy oproti tej, ktorú schváli vláda. Podľa návrhu zákona, ktorý pripravuje rezort ministerky Viery Tomanovej, by malo ísť len o "odôvodnené prípady". Najnižšie mzdy by sa tak mali upravovať vždy od 1. januára kalendárneho roka, a nie od začiatku októbra ako doteraz. "Poskytne to väčší priestor sociálnym partnerom a vláde dospieť k vzájomnej dohode," konštatuje ministerstvo. Do úvahy by sa pri výpočte takejto mzdy mal brať vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemerných mesačných miezd a rast životného minima.
O definitívnej podobe návrhu zákona bude Hospodárska a sociálna rada rokovať 30. júla. "Potom bude, samozrejme, predložený na medzirezortné pripomienkové konanie," dodáva Škorecová.
Pôvodne sa rokovania o zvýšení minimálnej mzdy na 8 260 až 8 450 korún, ktoré navrhovala v Hospodárskej a sociálnej rade ministerka práce, skončili neúspechom návrhu ministerstva. Podľa ministerkiných slov, hlavným dôvodom bol nesúhlas sociálnych partnerov. Črtala sa nová, v konečnom dôsledku možno kvalitnejšia dohoda. Výsledná suma je však nakoniec nižšia, než navrhoval rezort.
Nový zákon
Sociálni partneri chcú novým zákonom upraviť rast minimálnej mzdy v budúcnosti. Jeho obsahom má byť určenie mechanizmu na jej zvyšovanie. Bude klásť dôraz na dohodu sociálnych partnerov. Ak by sa nedohodli, navrhuje vzorec, podľa ktorého by sa postupovalo. Detailmi návrhu sa včera zaoberala aj tripartita. "Spresňovali sme si niektoré nejasnosti a pojmy," povedal pre HN viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Peter Masár. "Presadzovali sme, aby dohoda partnerov bola pre vládu záväzná. Toto ustanovenie nie je pre ministerstvo akceptovateľné. Prečo by to ale malo byť tak, že ak sa tripartita dohodne na minimálnej mzde, môže ju vláda ešte zmeniť?," pýta sa Masár.
Zamestnávatelia
Po úprave minimálnej mzdy budú mať zamestnávatelia opäť o niečo hlbšie do vrecka. Zvýšia sa náklady na odvody do fondov v tých prípadoch, v ktorých je vymeriavacím základom. Aj preto sa naďalej, tak ako v minulosti, budú snažiť o zrušenie jej zákonnej úpravy. "Myslíme si, že to nie je dobrý inštitút, na tom trváme. Snažíme sa však aspoň dohodnúť, pokiaľ možno čo najracionálnejší mechanizmus určovania jej výšky. Momentálne to vyzerá tak, že sme k dohode blízko," potvrdzuje toto stanovisko Ján Sabol z Republikovej únie zamestnávateľov. Pripomeňme, že tretina členských krajín Európskej únie túto zákonnú úpravu nepozná. Z pohľadu zamestnancov však naopak patríme ku krajinám s najnižšou minimálnou mzdou v európskom spoločenstve.
Čo platilo doteraz
Výška minimálnej mzdy sa podľa platného zákona doteraz upravovala tak, aby sa rovnala súčinu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca, zistenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok, a koeficientu, ktorý mali sociálni partneri dohodnúť vždy najneskôr do 31. júla kalendárneho roka na základe návrhu ministerstva. Koeficient pritom mali dohodnúť tak, aby výška minimálnej mzdy za mesiac prevýšila sumu životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, zvýšenú o príslušné sumy dane z príjmu fyzických osôb a odvody. Ak by sa sociálni partneri nedohodli na koeficiente v tejto lehote, o výške minimálnej mzdy by rozhodovala vláda.