Právnik Iniciatívy za férové školné Roman Jurík vyčítal rektorovi univerzity Františkovi Gahérovi, že hoci určil maximálnu výšku školného na 44-tisíc korún, konkrétnu sumu dal protizákonne stanoviť dekanom.Jurík zároveň odporúča študentom "skôr neplatiť" školné, pretože bude komplikované ho vymáhať od škôl, keď sa ukáže, že sú protizákonné. "Univerzita Komenského nemá právo vyberať školné," argumentoval právnik. Jurík sa podľa vlastných slov neobáva obvinení, že navádza na protiprávne konanie, pretože "protiprávnosť je skôr na Univerzite Komenského v Bratislave." Podľa Juríka univerzita porušuje zákon.
Univerzita sa bráni, študenti jej poškodzujú meno
Samotná univerzita kritiku študentov odmieta. Ako povedala prorektorka univerzity pre legislatívu Mária Ďuračinská, školné postihuje len tých, ktorí neštudovali tak ako mali a štúdium si bezdôvodne predlžujú. Prorektorka hovorí, že ak niekto mal dôvod na predĺženie štúdia, poplatky mu môžu odpustiť podľa jasne stanovených kritérií. Poplatky za ročné štúdium sa tu pohybujú od 20- do 30-tisíc korún. Ďuračinská odmietla kritiku právnika Iniciatívy za férové školné Romana Juríka, že rektor umožnil dekanom rozhodovať o výške poplatkov v rozpore so zákonom. Podľa Ďuračinskej rektor konal zákonne. "Univerzita by nemohla fungovať bez decentralizovaného modelu riadenia," dodáva prorektorka.
Ďuračinská okrem toho povedala, že si univerzita urobí analýzu, či kritika študentov z iniciatívy nepoškodila dobré meno a povesť školy. Ak sa zistí zásah do dobrej povesti, univerzita sa podľa nej bude brániť. Akademický senát UK tento týždeň prijal uznesenie, v ktorom protestuje proti poškodzovaniu dobrého mena univerzity v dôsledku toho, že jej akademické orgány vo veci vyberania školného uplatňujú účinný zákon o vysokých školách.
Študenti sa chcú obrátiť na súd
Iniciatíva za férové školné trvá na tom, že vysoké školy vyberajú poplatky od študentov denného štúdia v rozpore so zákonom. Podľa nich je vysokoškolská novela z leta minulého roka protiústavná, pretože povoľuje spoplatniť aj tých študentov, ktorí začali študovať zadarmo pred tým, než začala platiť. Študentka Zuzana Luptáková z iniciatívy vyzvala ústavných sudcov, aby rozhodli čo najskôr, pretože školné sa týka tisícok študentov a je "kontraproduktívne" nekonať rýchlo. Iniciatíva sa plánuje obrátiť aj na ombudsmana. Podľa nich ministerstvo školstva by tiež mohlo konať a poslať na školy kontrolórov.
Podľa študentov vyberanie školného poškodzuje najmä šikovných študentov, ktorí študujú na dvoch či viacerých odboroch. Školy od nich pýtajú peniaze napríklad za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Študenti si myslia, že školy takýchto študentov spoplatňujú nespravodlivo. Za problematické považujú, že napríklad študent má platiť za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia po dvoch rokoch štúdia na dvoch odboroch, pretože školy to považujú za štyri roky štúdia. Štandardom je trojročné bakalárske štúdium. Poplatkom sa tak nevyhnú za oba odbory, podľa študentov spoplatnené by malo byť len druhé štúdium, keďže zákon naďalej garantuje, že študent má nárok na jedno bezplatné vysokoškolské štúdium.
Vysokoškolská novela začala platiť v septembri minulého roka. Presadil ju minister školstva Ján Mikolaj zo SNS. Novela prvýkrát umožnila verejným vysokým školám spoplatniť externé štúdium. Ústavný súd dostal dve podania. Jedno napáda vyberanie školného a druhé podala opozícia minulý rok. Podľa opozičných strán novela zaviedla dve kategórie externistov - platiacich a neplatiacich, čo označujú za protiústavné.