V Nórsku vznikne prvá minielektráreň na morskú vodu

Štátny koncern plánuje už nasledujúci rok vybudovať v metropole Oslo prototyp elektrárne na ekologicky čistú osmotickú energiu. "Hľadáme zdroj energie zajtrajška už roky. Možno, že celú tú dobu bola pritom odpoveď na dosah ruky," tvrdia predstavitelia firmy.
Pri výrobe osmotickej energie sa využíva rozdiel koncentrácie medzi dvoma kvapalinami: ak sa dve masy filtrovanej vody, z ktorých jedna je slaná a druhá sladká, oddelí polopriepustnou membránou, voda s nižšou koncentráciou prirodzene putuje k vode s vyššou koncetráciou. Prebytok tlaku na slanú vodu tak môže byť prostredníctvom turbíny premenený na energiu.
V továrni v Hurumu na juhu Nórska postaví Statkraft maličkú osmotickú elektráreň, schopnú vyrábať dva až štyri kWh, čím už možno napojiť niekoľko žiaroviek. Ako vysvetľuje vysoký predstaviteľ Statkraftu Jon Gugstad, "je to úplne bez emisií oxidu uhličitého. Iba sa tam mieša sladká voda s morskou vodou v dokonale prirodzenom procese, ktorý sa uskutočňuje všade, kde sa rieky vlievajú do mora," dodáva Dugstad.
V prípade úspechu plánuje firma v nasledujúcich rokoch vybudovať väčšiu elektráreň, schopnú vyrábať 160 až 170 GWh, čo vystačí na zásobovanie elektrinou pre 15 tisíc domácností.
Podľa Statkraftu by mohla byť osmotická energia konkurencieschopná okolo roku 2015. Za najperspektívnejšie trhy sa pritom považujú Európa, Severná Amerika, Juhoafrická republika a niektoré regióny Latinskej Ameriky.
"Nie je to žiaden rozmar vedcov. V budúcnosti totiž budeme nútení využívať všetky čisté zdroje energie," zdôrazňuje európsky expert Gérard Pourcelly.
Hlavný technologický problém však tkvie v membráne, ktorej veľkosť a priepustnosť umožňujúca sladkej vode pretekať smerom k slanej, bez toho, aby sa čiastočky soli dostávali opačným smerom, určuje množstvo vyrobenej energie. "Pritom je treba, aby bola membrána mimoriadne veľká a mohla tak prijímať dostatočné množstvo energie. To bude vyžadovať veľké množstvo membrán k výrobe relatívne slabej energie na meter štvorcový," súdi Pourcelly.
Statkraft však uvádza, že po niekoľkých rokoch laboratórnych výskumov sa mu podarilo dospieť k toku (množstvo energie na plochu) tri watty na jeden meter štvorcový. Ako uvádza firma, "potrebujeme dosiahnuť päť wattov na štvorcový meter." Ak by sa spomínané zariadenie na výrobu osmotickej energie, ktorá je relatívne málo nákladná postavilo, malo by to ešte jednu výhodu. Ide o zaistenie stabilnej produkcie, ktorá je v porovnaní s veternou, či slnečnou energiou jej značná prednosť. Nevýhodou je naopak to, že pre takéto elektrárne sú potrebné priestory na miestach, kde sa rieky vlievajú do morí. Tie však obvykle bývajú husto zastavané.
Podľa Statkraftu je však požadovaný priestor, zodpovedajúci ploche jedného až dvoch futbalových ihrísk pre elektráreň s výkonom 160 GWh ešte stále omnoho menší, než rozloha parku veterných elektrární produkujúcich rovnaké množstvo energie.