Takzvaná európska pätnástka má totiž taký vysoký náskok, že ani niekoľkonásobne rýchlejší ekonomický rast Slovenska na rýchlejšie dobiehanie nestačí. V roku 2006 bola tvorba HDP na jedného obyvateľa počítaná v parite kúpnej sily (zohľadňuje cenovú úroveň v jednotlivých krajinách) na úrovni 64 percent priemeru celej EÚ.
Rýchly rast pomôže
Nešlo iba o najvyspelejšie krajiny, ale o celú úniu, teda 27 štátov vrátane nováčikov Rumunska a Bulharska. V budúcom roku by sme sa mali podľa odhadov Eurostatu prehupnúť už cez sedemdesiatpercentnú hranicu.
Dobiehaniu vyspelejšej časti EÚ pomáha rýchly rast slovenskej ekonomiky v porovnaní s výsledkami špičky EÚ. Kým u nás sa blíži k hodnotám okolo desať percent medziročne, v krajinách EÚ15 by to v tomto roku malo byť podľa Eurostatu 2,7 a v nasledujúcich dvoch rokoch 2,2 percenta medziročne. Aj u nás sa však rast postupne zmierni a mal by sa dostať približne k piatim percentám.
"Predpokladám, že úroveň štátov EÚ by sme mohli dobehnúť tak za 15 rokov, čiže v roku 2022, za predpokladu, že budeme dlhodobo rásť tempom päť percent a Európska únia tempom dve percentá," hovorí senior analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Pozor na životnú úroveň
Prakticky rovnako vidia situáciu aj ostatní oslovení analytici. To, že HDP na jedného obyvateľa Slovenska bude rovnako vysoké ako u "bohatých" Európanov, ešte neznamená totožnú životnú úroveň. "Ak po 20 rokoch dostanete rovnaký plat ako kolega, je jasné, že za tých 20 rokov si kolega zadovážil viac bohatstva," vysvetľuje analytik ING Bank Eduard Hagara.
Musíme byť teda trpezliví. Svedčí o tom aj fakt, že len čísla najsilnejších, ktoré dosiahli už vlani, my dobehneme približne o desať rokov. Takže v roku 2016 budeme tam, kde bola EÚ15 už v roku 2006. Úplné dobiehanie bude trvať už spomínaných 15 až 20 rokov, keďže aj dobiehané krajiny postupne rastú.
pokračovanie na strane 4
Európu dobehneme najskôr...
dokončenie zo strany 1
Zlepšovanie podnikateľského prostredia, odstraňovanie nezamestnanosti či udržiavanie reforiem sú tie faktory, ktoré majú Slovensko doviesť do vytúženého cieľa. "Je potrebné, aby rast HDP bol vyšší ako rast HDP v iných krajinách, čo by nemal byť veľký problém, keďže sme mali výhodnejšiu štartovaciu pozíciu. Tiež je nevyhnutné udržovať v dobrom stave podnikateľské prostredie, politiku práce a reformy," povedal hlavný ekonóm Svetovej banky na Slovensku Anton Marcinčin.
Podobný názor majú aj analytici komerčných bánk, pre ktorých je z dlhodobého hľadiska dôležité vytvárať ekonomické prostredie, ktoré bude lákať investorov s vysokou pridanou hodnotou. "V horizonte niekoľkých nasledujúcich rokov po prijatí eura a strate samostatnej menovej politiky by bolo prospešné zamerať sa na zvyšovanie pružnosti pracovného trhu a odstraňovanie štrukturálnej nezamestnanosti," povedal Hagara.
Dobehnúť zameškané sa dá aj prostredníctvom reforiem. Tie sa totiž zaslúžili o súčasný pozitívny stav. "Reálne zbližovanie je dlhodobý proces. Samozrejme, dá sa aj urýchliť. A to prehĺbením štrukturálnych reforiem, ktoré podporia ďalší dlhodobý ekonomický rast," povedal analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Tigrom aj v budúcnosti
Ekonomickým tigrom by sme mali ostať aj v najbližších rokoch, keďže na tento rok sa očakáva rast HDP vo výške 8,7 percenta. Oproti EÚ15 je to o šesť percent viac, keď najbohatšia "pätnástka" predpokladá rast 2,7 percenta. Situácia by sa nemala veľmi zmeniť ani v ďalších rokoch. Tam by sme nemali rásť tak výrazne, no stále nadpriemerne. V budúcom roku sa Slovensku predpovedá rast sedem percent a v roku 2009 to má byť 6,2 percenta.
| |
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |