Podľa neho majú šancu iba tí Maďari i ďalší cudzinci, ktorých rodinná pôda nikdy konfiškáciami dotknutá nebola, a oni si teraz musia vybaviť iba dedičské práva na zabudnuté pozemky svojich starých otcov. Odmietavo sa k tejto aktivite FIDESZ-u stavia aj Smer. V žiadnom prípade nemôže občan Maďarska požiadať o vydanie pozemku, ktorý je na území SR, povedal Robert Fico. Podľa neho to neumožňuje platný reštitučný zákon. "Ak má občan iného štátu doklady o tom, že je vlastníkom pôdy, tak tá by sa mu mala normálne vrátiť," dodal Fico s tým, že takéto prípady budú predstavovať len promile z celkovej výmery tzv. pôdy neznámych vlastníkov. Takúto výzvu označil Fico za mediálnu bublinu. Podľa predsedu poslaneckého klubu SMK Gyulu Bárdosa treba rozlišovať, o aký druh nároku ide, teda či ide o reštitúciu alebo o tzv. pôdu neznámych vlastníkov. "V druhom prípade má nárok na vrátenie pôdy každý, kto preukáže, že je jej vlastníkom, bez ohľadu na to, občanom ktorého štátu je," povedal.
Pôda neznámych vlastníkov
Spor sa vedie o časť tzv. pôdy neznámych vlastníkov. Na Slovensku sa jej nachádza asi 578-tisíc hektárov. Pôvodný reštitučný zákon z roku 1991 umožňoval navrátenie majetku skonfiškovaného od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Nároky však bolo treba uplatniť do konca roku 1992. Reštitučný zákon sa netýka majetku, ktorý bol v rokoch 1945 až 1948 skonfiškovaný na základe tzv. Benešových dekrétov vrátane pôdy občanov maďarskej národnosti. V roku 2003 štát opätovne otázku reštitúcií otvoril, pričom o majetok možno požiadať do konca roku 2004. Podmienkou je občianstvo SR a trvalý pobyt na Slovensku. Pôda, ku ktorej sa nepodarí nájsť majiteľov, prejde od roku 2005 na štát, neskôr na príslušné mestá a obce.
ČR reštitúcie uzavrela
V susednej ČR prebiehajú súdne spory, ktoré sa týkajú skonfiškovaných majetkov. Mediálnemu záujmu sa tešia najmä prípady, v ktorých figurujú známe šľachtické rody. Ich predstavitelia boli po vojne obvinení z kolaborácie s Nemcami, väčšinou opustili územie ČR. Ako informoval riaditeľ odboru legislatívy Úradu vlády SR Václav Pelikán, v ČR sa možnosť uplatnenia reštitučných nárokov definitívne uzavrela koncom roka 1992. Pôda, ktorá nepodliehala reštitúciám, prešla na Pozemkový fond, ktorý s ňou hospodári, prípadne ju predáva.
Hovoríme s Katarínou Zavackou z Ústavu štátu a práva SAV
Ako vlastne vznikla tzv. pôda neznámych vlastníkov?
- Väčšina pôdy tzv. neznámych vlastníkov je bývalá židovská pôda. SNR vydala uznesenie, ktorým ju pridelila štátu. Židia na 95 % zahynuli a nemajú priamych dedičov, prípadne títo dedičia nemohli uplatniť reštitučný nárok, lebo neboli občanmi SR. Táto pôda ostala "visieť vo vzduchu".
Spor sa vedie hlavne v súvislosti s pôdou, na ktorú by si mohli uplatniť nároky občania Maďarska.
- Treba rozlišovať dve obdobia - od roku 1945 do roku 1948 a po tomto čase. V prvom období šlo o zabratie na základe Benešových dekrétov a nariadení SNR rovnako ako arizátorom a kolaborantom. Občania maďarskej národnosti sa však k tejto pôde mohli prihlásiť na základe nariadenia SNR z roku 1948. Tohto obdobia sa už týka reštitučný zákon. Neobstojí tvrdenie, že svoje nároky neuplatnili pre kolektivizáciu. Tá sa začala až začiatkom 50. rokov.
Čo v prípade, že niekto bude chcieť uplatniť svoje nároky?
- V tomto prípade je dôkazné bremeno na osobe, ktorá dokazuje, že je vlastníkom. Bude teda musieť predložiť doklady o tom, že oni, alebo ich predkovia boli vlastníkmi majetku, o ktorý ide.