"Nás v Banskej Bystrici oslovujú médiá zriedkavo, hoci sa tomu nebránime. Ja sa veľmi netískam do médií, lebo najmä s televíziou mám veľmi zlé skúsenosti," tvrdí Koper. Podľa neho sa nedá odpovedať na zložitú otázku analyzujúcu politickú situáciu dvoma slovami. "Vy poviete tri varianty a oni uverejnia len jeden, potom človek vyzerá nedôveryhodne. Mám pocit dehonestácie. Preto radšej pracujem pre noviny, alebo vystupujem v priamom prenose, kde nemožno do mojej výpovede zasahovať," poznamenal.
Otázka, prečo sa v médiách objavujú stále tí istí politickí analytici, je podľa Dariny Malovej, vedúcej Katedry politológie na Univerzite Komenského v Bratislave skôr pre médiá. "Je veľmi pohodlné, ak už novinári majú kontakty na piatich až 10 ľudí, väčšinou z Bratislavy a blízkeho okolia, tak volajú tých istých," myslí si Malová. Aj ona, podobne ako kolega z Banskej Bystrice, má určité negatívne skúsenosti s médiami. "Z tohto dôvodu mám vybratých len zopár médií, kde dávam rozhovory konkrétnym ľuďom, kde už mám akú-takú istotu, že neprekrútia moje názory, že si nevyberú len nejakú vec, ktorá sa im hodí do titulku," povedala.
Podľa vedúceho katedry politológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave Petra Horvátha si médiá cenia kredibilitu istých ľudí, ktorí sú schopní a ochotní vystupovať, jasne formulovať názory a majú znalosti v určitej oblasti. Podľa týchto kritérií si podľa neho novinári vyberajú politológov, ktorých požiadajú o politickú analýzu.
"Ja spolupracujem s viacerými médiami na Slovensku. Ja to neovplyvňujem, či ma zavolajú, či nie. Mňa keď niekto osloví, vyjadrím sa, ak je to z mojej oblasti domácej politiky. Ak však zistím, že niekto moje názory skresľuje, tak nabudúce poviem, že už nemám záujem sa pre nich vyjadrovať," podotkol. Podľa neho je to obojstranný vzťah, či má médium o neho záujem a či on je schopný a ochotný sa k niečomu vyjadriť. Je to podľa neho do určitej miery aj geografická otázka, či otázka lenivosti novinárov, že oslovujú stále tých istých politických analytikov.