Najžiadanejšie profesie. Medzi zamestnávateľmi je najväčší záujem o informatikov a vývojárov, na chvoste rebríčka sú pedagógovia, poľnohospodári a prekvapujúco aj právnici. Odhalila na to najnovšia štúdia.
"Idem študovať právo, o právnikov sa zamestnávatelia budú vždy biť.“ Tento mýtus padá. Vyvrátila ho najnovšia štúdia Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry a internetového portálu profesia.sk. Tá hodnotila záujem firiem o absolventov vysokých škôl, ktorí zaradili svoj životopis na túto internetovú burzu práce. Právnici - spolu s pedagógmi a poľnohospodármi - skončili na chvoste rebríčka.
Čo diktuje trh
"V 90. rokoch bol obrovský nedostatok právnikov, trh si ich žiadal a boli teda aj vysoko honorovaní, čo vyvolalo veľký záujem o štúdium práva,“ hovorí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. V súčasnosti je však podľa neho trh presýtený nielen právnikmi, ale aj absolventmi ďalších humanitných odborov. "Je ich veľa a profil slovenského hospodárstva je zameraný na výrobu, logicky je teda najväčší dopyt po absolventoch s technickým vzdelaním.“
Napriek požiadavkám trhu práce ostávajú právnické fakulty z pohľadu študentov medzi najžiadanejšími. Okrem pretrvávajúcej predstave o lukratívnosti tohto povolania je ďalším z možných dôvodov záujmu univerzálnosť právnického vzdelania - absolventi sa uplatnia nielen v súdnictve a právnych službách, ale tiež v štátnej a vo verejnej správe, medzinárodných vzťahoch či manažmente a obchode. "Mnohí naši študenti vyštudovali predtým inú školu a dnes pracujú či podnikajú, a chcú si rozšíriť vzdelanie o znalosti právnych predpisov,“ vysvetľuje Štefan Nozdrovický z Bratislavskej vysokej školy práva.
Úplne opačné problémy majú technické smery - rebríčku záujmu zamestnávateľov dominujú fakulty, ktoré produkujú programátorov, IT analytikov a vývojárov. Záujem je aj o ďalších technikov. Na rozdiel od práva však technické školy majú o nových študentov núdzu. O "čistú“ informatiku je ešte aký-taký záujem, horšie je to však s ostatnými odbormi. "Technické školy bojujú o svoje prežitie, hoci patria medzi najkvalitnejšie. Ak sa im nepodarí zvýšiť atraktivitu pre stredoškolákov, budú musieť študentov dovážať zo zahraničia alebo budú postupne odchádzať z trhu,“ varuje Michal Považan z agentúry ARRA.
Kameň úrazu? Matematika
Technické smery nelákajú stredoškolákov napriek pomerne vysokým platom v sektore a istote pracovného miesta. Problém údajne tkvie už vo výučbe na základných školách. "Štúdium techniky je náročné,“ hovorí prodekan Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave Gabriel Juhás. Pri študijných programoch technického zamerania sa vyžaduje znalosť matematiky a ďalších prírodovedných predmetov. "Exaktné predmety sú náročnejšie, za posledných dvadsať rokov sa pritom dostali na okraj záujmu, matematika napríklad vypadla aj ako maturitný predmet,“ vysvetľuje Považan. Študenti si podľa neho, prirodzene, vyberajú ľahšiu cestu. Podľa dekana Fakulty informatiky Bratislavskej vysokej školy Martina Šperku stredoškoláci nevedia premýšľať, z matematiky vedia len poučky a definície.
Ako na to?
Zvrátiť nepriaznivý vývoj by mohli spoločne školy, zamestnávatelia a štát. "Firmy sa už snažia tvoriť programy, aby si podchytili stredoškolákov, ale sú to len prvé lastovičky,“ všíma si Považan. Štát by mal podľa neho podporovať štúdium technických predmetov, napríklad vrátením matematiky a jedného prírodovedného predmetu medzi povinné predmety. Školy zase volajú po väčšej pomoci zo strany súkromnej sféry. "Musí vzniknúť užšia spolupráca medzi spoločnosťami, ktoré chcú absolventov, a školami, ktoré ich vychovávajú - spoločné kampane, aby deti dostali do povedomia, že keď pôjdu študovať telekomunikácie, informatiku, budú mať istý atraktívny džob,“ hovorí Juhás.