Poštová banka je jediná univerzálna banka na Slovensku, ktorá je vlastnená čisto slovenským kapitálom. Nie je to pre banku hendikep?
Nie, myslím si, že to je práve naopak. Vlastníctvo slovenského majiteľa, teda skupiny Istrokapital, ktorá vlastí 94 percent banky a Slovenskej pošty, nám umožňuje to, čo iné banky nemajú. Teda určitú flexibilitu a rýchlosť rozhodovania. Vzťah, ktorý je medzi majiteľom a nami, je veľmi blízky a otvorený. Kompetencie, ktoré máme, sú relatívne vysoké a možnosť spätnej väzby je omnoho rýchlejšia, ako keď máte materskú spoločnosť v zahraničí a komunikácia prechádza viacerými úrovňami. Ďalšou výhodou je, že vízie a stratégia, či už v oblasti riadenia alebo samotných produktov, sú do veľkej miery naozaj vaše. To znamená, že to, čo si vymyslíte, to, o čom presvedčíte predstavenstvo, dozornú radu, teda majiteľov, máte šancu realizovať.
Kde čerpáte potrebné know-how?
Skúsenosť na bankových trhoch za posledné roky tu je. To know-how, ktoré na tomto trhu ešte chýba, sa vždy dá outsorcovať alebo získať pomocou konzultačných služieb. Je to hlavne o ľuďoch, ktorí potrebné skúsenosti nadobudli. Na Slovensku už je pomerne dosť manažérov, ktorí majú skúsenosti aj zo zahraničia.
V minulosti sa hovorilo o predaji časti banky do zahraničných rúk. Je otázka predaja ešte aktuálna?
Otázka predaja na najbližších aspoň päť rokov nie je aktuálna. Nevidím dôvod na to, aby sme banku predávali. Máme pred sebou ešte pomerne veľký potenciál, ktorý sme schopný realizovať sami. Je to potenciál, ktorý vyplýva zo spolupráce so Slovenskou poštou. Záujem bánk o nás je logický, pretože sme banka, ktorá má pred sebou veľké možnosti rastu v oblasti klientov, produktov, výnosov a ziskovosti. Sme celkom zaujímavým doplnkom pre banky, ktoré na trhu už nejakú pozíciu majú a takisto pre banky, ktoré na trh iba prichádzajú. Sme univerzálna banka, ale predsa len trochu špecifická. Brand, ktorý používame, teda predaj cez poštu, je veľmi ľahko pripojiteľný k akejkoľvek inštitúcií, ktorá už na tomto trhu je. Hodnota, ktorú máme, môže ďalej rásť a je logické, že majiteľ ju bude chcieť maximalizovať.
Koncom minulého roka sa zmenili vlastnícke vzťahy v banke. V decembri Slovenská konsolidačná ukončila svoju akcionársku účasť v Poštovej banke. Kam tento krok smeruje?
Došlo k naplneniu stratégie, ktorá tu však už bola dlhodobo. Slovenská konsolidačná, ako náš bývalý akcionár, deklarovala už v roku 2002 svoj záujem vystúpiť z akcionárskej štruktúry. Cieľ tejto organizácie nie je vlastniť banky, ale je zameraná na reštrukturalizáciu, ktorá v inštitúcii už dávno prebehla. Považujem to za dobrý krok, pretože Istrokapiál, ako akcionár od roku 1999, stále prejavoval záujem o strategický rozvoj banky. Spolupráca bola vždy na veľmi vysokej úrovni.
Máte ambíciu stať sa lídrom v poskytovaní bankových služieb v malých mestách a na vidieku, akým spôsobom to chcete dosiahnuť?
Máme veľký predpoklad na to, aby sme túto víziu naplnili. Sme na 1 600 poštách a tie sú v každom malom meste. To znamená, že máme blízko k obyvateľom, máme jednoduché a dostupné produkty. Je iba otázka času, kedy sa nám podarí týchto ľudí získať ako klientov.
Plánujete svoje služby rozširovať aj do zahraničia, napríklad do Českej republiky?
V minulosti sme zvažovali možnosti takéhoto projektu, avšak naše know-how spolupráce s poštou je v Českej republike už obsadené Poštovní spořitelnou a modely, ktoré sme zvažovali, nevychádzali ako ekonomicky výhodné. V tejto etape sa chceme viac sústrediť na náš trh a skôr sa sústredíme na rozšírenie portfólia služieb, ktoré v súčasnosti ponúkame cez poštu. Naša ambícia je rozšíriť služby aj do oblasti poisťovníctva a predaja podielových fondov. Nemáme teda ambíciu byť lídrom iba v oblasti bankových služieb, ale aj finančných služieb v rámci malých miest a vidieka. Chceme poskytnúť obyvateľom jednoduchou formou a pod jednou strechou všetky produkty.
Práve vďaka Slovenskej pošte je najväčší počet obchodných miest na Slovensku. Je však pre banku výhodné poskytovať bankové služby aj v obciach s malým počtom obyvateľov?
Je to výhodné práve vďaka tomuto partnerstvu. Zmluvný vzťah je postavený na vzájomnej výhodnosti. Slovenská pošta vlastní sieť a my si za ňu platíme. Pre iné banky by bolo ekonomicky nevýhodné postaviť takú pobočkovú sieť. Fixné náklady na jej vytvorenie by sa iba ťažko vracali pri takom počte klientov, aký je v týchto obciach.
Nemôže v budúcnosti internetové bankovníctvo tieto služby z malých obcí úplne vytlačiť?
Nemyslím si, že tento problém je akútny. Na Slovensku bude mať internetizácia spoločnosti svoje trvanie. Je to však niečo, čo nás čaká. Na druhej strane, aj naša banka má svoje elektronické bankovníctvo. Sme teda pripravení aj na túto alternatívu, teda poskytovať našim klientom aj tento typ služby. Ja osobne nie som fanúšikom čisto internetového bankovníctva. Osobný kontakt v banke je v určitom momente veľmi dôležitý. Pre tých, ktorí majú záujem, sme schopní doplniť internetové bankovníctvo a máme tak dobrý predpoklad využiť internetizáciu spoločnosti v náš prospech.
Plánujete teda posilniť aj služby internetového bankovníctva?
O tejto oblasti sa nedá hovoriť ako o našej priorite. Berieme to však ako nevyhnutnosť v rámci bankovníctva. Budeme tejto oblasti venovať toľko energie, aby sme sa udržali na top miestach v rebríčkoch týchto služieb, na ktorých sa v súčasnosti nachádzame.
Poštová banka je jediná univerzálna banka, ktorá nemá hypotekárnu licenciu. Neplánujete to v najbližšom čase zmeniť?
Veľa bánk, ktoré poskytujú hypotekárne úvery, poskytujú aj takzvané americké hypotéky, práve kvôli jednoduchšiemu procesu, ktorý je s tým spojený. Na túto možnosť pozeráme aj my, ale skôr z dlhodobého hľadiska. V tejto etape, od marca až apríla, by sme chceli spustiť na trh nový produkt, úver na bývanie, čo bude obdoba americkej hypotéky. Bude mať však výhodu v tom, že nebude potrebné zabezpečenie. Tento úver bude slúžiť na jednoduché opravy a údržbu bývania, zateplenie, opravu strechy. Úvery sa budú pohybovať rádovo v sumách do pol milióna, ale bude ponúknutý jednoduchým spôsobom. Budeme sa snažiť skôr vyplniť medzeru na trhu, ako ísť v prúde s ostatnými bankami.
Na čele banky ste necelý rok. Stihli ste za tento čas zrealizovať nejaké zmeny alebo pokračujete v práci, ktorú začal váš predchodca?
V banke som od roku 2001. Bol som súčasťou tímu, ktorý spolu s Tomášom Salomonom vytváral súčasnú obchodnú stratégiu banky. Je teda logické, že v nej pokračujem a snažím sa ju napĺňať. Môj nový cieľ je však najmä zrýchliť tempo rastu, čo sa nám za posledný rok výrazným spôsobom podarilo. Je to najmä rast v oblasti retailu, kde sme narástli veľmi zaujímavo bilančne, ale aj produktovo. Ďalšia nadstavba pôvodných ambícií je prechod z lídra bankových služieb na lídra finančných služieb.
Po škole ste pôsobili aj v oblastiach mimo bankového trhu, prečo ste sa rozhodli neskôr práve pre bankovníctvo?
Bol to postupný posun. Nie je na to rozumný argument. Po skončení školy som začal tam, kde bola príležitosť, a tá bola v tom čase v hudobnom priemysle. Bolo to pre mňa veľmi príjemné obdobie a vzťah k hudbe mi zostal doteraz. Následne prišla príležitosť odísť do Spojených štátov do poisťovníctva. Potom som dostal možnosť robiť finančného manažéra a neskôr som bol oslovený skupinou Istrokapital, či by som nemal záujem o kontrolu ich investície v Bulharsku, kde kúpili banku, ktorá bola pod dohľadom. Cieľ bol skôr zúčastniť sa na kupónovej privatizácii v Bulharsku a banku používať ako obchodné miesto. Došlo však k zmene pohľadu bulharskej vlády na to, ako by mala fungovať privatizácia a nám ostala banka. Zo mňa sa tak stal bankár vlastne náhodou. Ďalšie štyri roky sme sa venovali reštrukturalizácii a naštartovaniu banky, ktorú sme následne predali. Keďže tento projekt bol úspešný, tak následne došla ďalšia ponuka zo strany Istrokapitálu práve do Poštovej banky.
V Bulharsku som bol štyri roky, do roku 2001. V tom čase bol trh veľmi rozdrobený a bolo tam veľa skrachovaných bánk. Aj tá, ktorú sme kupovali, bola pod dohľadom národnej banky. Boli tam veľké štátne banky s problémami, pár malých skrachovaných a veľmi málo zahraničných bánk. Navyše to bolo obdobie, keď bola bulharská ekonomika veľmi divoká. Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť.
Väčšinu kariérneho života ste prežili v zahraničí. Prečo ste sa rozhodli vrátiť sa na Slovensko?
Na to je ťažká odpoveď a bola to skôr kombinácia viacerých faktorov. Keď žijete osem rokov v zahraničí, tak už začnete rozmýšľať, či už tam zostanete alebo sa chcete vrátiť. Keď je človek slobodný, tak je život jednoduchší, ako keď začnete rozmýšľať o usadení sa a rodine. A nakoniec prišla príležitosť vrátiť sa na Slovensko pracovne. Návrat bol skôr reakcia na konkrétnu pracovnú ponuku. Keby došla v súčasnosti nejaká ponuka odísť do zahraničia, tak už budem veľmi zvažovať najmä kvôli rodine. Mám rád iné kultúry a spoznávanie nových ľudí, takže niekde v podvedomí pripúšťam, že sa do zahraničia ešte vrátim.
Dajú sa skúsenosti z bulharského trhu využiť aj u nás?
Skôr to bolo naopak. Ten trh bol predsa len posunutý za naším, takže skúsenosti zo Slovenska sa dali využiť v Bulharsku, a to bol aj dôvod, prečo sme tam vtedy vstupovali. V našich podmienkach sa však dá využiť know-how riešenia problémových úverov a imputovanie biznisu v oblasti malého a stredného podnikania. Každá práca vám dáva skúsenosti, ktoré viete využiť.
Kto je Roman Fečík
Poštovú banku vedie od 30. marca 2007. Celá doterajšia prax absolventa Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave je spojená s bankovníctvom a poisťovníctvom. V prvej polovici 90. rokov pôsobil okrem iného aj v poisťovacej spoločnosti CUNA Mutual Group (USA), kde spolupracoval s tímom špecializujúcim sa na otváranie nových pobočiek vo východnej Európe. Od roku 1997 až do nástupu do Poštovej banky v roku 2001 pracoval v Bulharsku v komerčnej banke EUROBANK Sofia. Ako výkonný riaditeľ a člen predstavenstva zodpovedal za reštrukturalizáciu banky a posilnenie jej pozície na domácom trhu. Po nástupe do Poštovej banky v roku 2001 viedol jej najväčšiu divíziu - Divíziu Operations a bol zároveň členom jej predstavenstva.
| Prečítajte si aj: |
| Banka je vždy taká, ako sa k nej správate Biznis obed: Generálny riaditeľ Poštovej banky Roman Fečík aj o talent manažmente.
|
| Prečítajte si aj: |
| Banka s reklamou o veľkých hlavách a hlasom Magdy Pavelekovej Veľké hlavy, trhaný obraz, komiksový štýl a produkt finančnej inštitúcie. Fikcia? V žiadnom prípade. Ide o "starú" známu Poštovú banku, ktorá sa nebála využiť odľahčený a humorný štýl s hlasom herečky Magdy Pavelekovej.
|