Tlačový zákon, ktorý včera schválila parlamentná koalícia bez prijatia pripomienok opozície a zástupcov tlače, nespĺňa kritériá OBSE. "Považujem za veľkú škodu, že koalícia vo finále nevypočula hlasy nielen vydavateľov a opozície, ale hlavne medzinárodných inštitúcií ako je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe," povedal pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Memo 98 Rastislav Kužel. Poslanci vládnych strán - Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS i autor zákona - ministerstvo kultúry, sa mali podrobnejšie zaoberať pripomienkami OBSE, nielen paragrafom 6, ktorý definoval témy zakázané pod hrozbou pokuty, ale rovnako i právom na odpoveď.
Kužel nepovažuje tlačový zákon za dobrý predovšetkým pre právo na odpoveď, ktoré je na hrane ústavnosti aj podľa analýzy právnikov Národnej rady (NR) SR. Úprava, podľa ktorej k oprave, odpovedi a dodatočnému oznámeniu "nemožno uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva, predstavuje neprimerané obmedzenie práva na slobodu prejavu a práva na informácie, zaručené v článku 26 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky," uviedli v analýze právnici z Úseku legislatívy a aproximácie práva NR SR.
Ak chcela vládna koalícia prijať kvalitný tlačový zákon, mala akceptovať minimálne pripomienku poslanca Daniela Lipšica (KDH), podľa ktorého by na zverejnené články nemohli písať odpovede verejní funkcionári, orgány verejnej moci alebo trestne stíhaní. Práve v možnosti politikov odpovedať na zverejnené články vidí Kužel možnosť zneužitia zákona. Predpokladá, že keby sa vydavateľ odhodlal odpoveď nezverejniť a prípad by skončil na súde, tak na poslednej inštancii - na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu bude vo výhode vydavateľ a nie politik.
Kvalitný tlačový zákon je záujmom celej verejnosti a preto by mal zohľadniť všeobecný konsenzus, upozornil ďalej šéf Memo 98, občianskeho združenia, ktoré sa od roku 1998 venuje slovenským médiám. "Ak sú občania tí, pre ktorých bol koncipovaný, nevidím dôvod prečo neboli akceptované pripomienky OBSE." Podľa Kužela nebolo najšťastnejšie ísť cestou invektív voči medzinárodným inštitúciám, konkrétne voči predstaviteľovi OBSE pre slobodu médií Miklósovi Harasztimu. V tejto súvislosti považuje za zaujímavý argument predstaviteľov ministerstva kultúry, že mali aj iné stanoviská ako vypracovalo OBSE, konkrétne stanovisko Benátskej komisie (Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva), no nezverejnili ho, bez čoho sa nedalo posúdiť.