Dodnes za to nebol nikto potrestaný. Zodpovednosť však za to podľa trestného oznámenia Ústavu pamäti národa nesie aj bývalý tajomník Komunistickej strany Československa Vasil Biľak (93).
"Medzi osobami, ktoré nesú najvyššiu zodpovednosť za vražedný režim na hranici, sú uvedení aj funkcionári KSČ, ktorí v rámci vojensko-politického orgánu usmerňovali činnosť Pohraničnej stráže. Medzi týmito osobami sa nachádza aj Vasil Biľak,“ povedal HN riaditeľ sekcie dokumentácie Ústavu pamäti národa Ľubomír Morbacher. Biľak totiž dával pokyny, ktorými sa pohraničníci riadili.
Dôkazy ÚPN nestačia
Trestné oznámenie ÚPN podal ešte v máji 2008 po tom, čo sa im podarilo odhaliť okolnosti smrti 42 ľudí. Prípad sa však zrejme nedostane na súd, podobne ako Biľakovo ďalšie stíhanie za to, že mal v roku 1968 pozvať do Československa cudzie vojská na záchranu socializmu. To údajne plánuje prokuratúra prerušiť, lebo už pomreli všetci svedkovia. Ich staršie výpovede i dôkazy ako pozývací list pritom k dispozícii má.
Vraždy na hraniciach zase podľa našich informácií nechce trestať, lebo vraj nešlo o zločiny proti ľudskosti. Ak totiž dnes niekto udá niektorého z komunistických funkcionárov, jeho trestné oznámenie môže byť odmietnuté s tým, že čin je premlčaný. Výnimka sa vzťahuje len na trestné činy proti ľudskosti.
Generálna prokuratúra však krajským prokuratúram údajne rozoslala právny výklad, podľa ktorého v prípade trestných oznámení ÚPN nešlo o zločiny proti ľudskosti, ako je napríklad perzekúcia skupiny ľudí. Naopak, podľa nej to boli individuálne akcie, keď ľudia utekali za lepším platom či z mladíckej nerozvážnosti. Podklady ÚPN tiež vraj nestačia na to, aby boli prípady posudzované ako iné trestné činy, napríklad vraždy či zneužívania právomocí verejného činiteľa. "Ak sa prokuratúra nestotožní s kvalifikáciou týchto skutkov ako zločinov proti ľudskosti, budú všetky premlčané,“ konštatoval Morbacher. Prokuratúra sa k prípadu zatiaľ oficiálne nevyjadrila.
História verzus právo
Podľa knihy Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1989 bolo za politické trestné činy odsúdených vyše 71-tisíc ľudí celkovo na 83 615 rokov väzenia. Funkcionárov, ktorí o ich osude rozhodovali, sa však nedarí posadiť za mreže. Aj tí odsúdení, ako posledný šéf ŠtB Alojz Lorenc či prednovembrový šéf Mestského výboru KSČ v Prahe Miroslav Štěpán skončili len podmienečnými či krátkymi trestami.
Nový systém totiž dal bývalým komunistom možnosť obrany. "To, čo je historický fakt, tak to nestačí pre potreby trestného stíhania a vyvodenia trestnej zodpovednosti. To je skúsenosť aj zo súdnych siení v Českej republike,“ hovorí bývalý šéf českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov Pavel Žáček. "Tak či tak to označenie zradca všetkým tým ľuďom typu Vasila Biľaka zostáva,“ uzavrel.