Podľa neho tzv. veľká novela v roku 2001 ako produkt rozsiahlych kompromisov vytvorila z ústavy "bezzubý dokument". Zdržanlivejší je jeden zo spoluautorov veľkej novely a exposlanec NR SR Peter Kresák. Ten upozorňuje na nedostatok politickej vôle pri kategorických zmenách v ústave. "Ústava žila a žije, aj keď nie vždy rovnako šťastne," dodáva.
Nejasné body
V dnešnom znení ústavy nachádzajú poslanci a právnici rôzne nejasnosti. Riešenie inštitútu referenda sa nepozdáva najmä predsedovi NR SR a KDH Pavlovi Hrušovskému, keď rovnakú výhradu s ním zdieľa aj samotný Kresák. Tento apeluje aj na zmenu pozície prezidenta. "Neuveriteľným spôsobom na pár riadkoch" je podľa Drgonca definovaná prokuratúra, keď problémy očakáva aj v oblasti medzinárodných dohôd. Podľa predsedu Smeru Roberta Fica formálno-právne text ústavy vyhovuje, hovoriť by sa však malo o posilnení sociálnych práv. "Ústava stojí pred prehodnotením," vyhlásil Mečiar, ktorý má už pripravený pracovný návrh novely. Vytvoriť by sa mali kontrolné mechanizmy na dodržiavanie euroústavy, ale aj zriadiť druhá komora NR SR.
Tri ústavy
Slovenská národná rada ju schválila 1. septembra 1992 ešte počas existencie ČSFR, keď vo verejnom hlasovaní ju podporili poslanci HZDS, SNS a SDĽ. Kresťanskí demokrati vtedy vyhlásili, že nemôžu podporiť predložený text. "Stali sme sa prvým štátom, ktorý má vlastnú ústavu publikovanú v Zbierke zákonov iného štátu," uviedol v tejto súvislosti pre HN Drgonec. Podľa predsedu NR SR a KDH Pavla Hrušovského spôsob tvorby a schvaľovania ústavy odrážal vtedajšiu politickú realitu, keď nebol možný konsenzus medzi koalíciou a opozíciou. "To poznamenalo aj mieru akceptácie ústavy verejnosťou," poznamenal Hrušovský s dôvetkom, že táto situácia sa zmenila po roku 1998. "Ústava bola potrebná, aby mohol vzniknúť samostatný štát," tvrdí s odstupom času poslanec NR SR Ján Cuper (ĽS-HZDS). Vtedajší premiér Vladimír Mečiar pripomína, že v septembri 1992 predpokladali, že ČR a SR budú mať vlastné ústavy, rovnako ako federácia.
Prázdne miesto po Kováčovi
Prvé vážnejšie zásahy v ústave súviseli s neschopnosťou NR SR zvoliť v roku 1998 nástupcu Michala Kováča na prezidentskom poste. V januári 1999 sa preto uzákonila priama voľba prezidenta. Už v marci 1998 sa začala pripravovať rozsiahla novela ústavy, tá bola schválená 23. februára 2001. K najzásadnejším zmenám patrí vznik Súdnej rady ako samosprávneho orgánu v súdnictve, vytvorili sa predpoklady na reformu verejnej správy a fungovanie VÚC, takisto vznikol inštitút ombudsmana. Viackrát sa menil rozsah imunity poslancov a konflikt záujmov. Ostatná novelizácia prebehla v máji 2004 pre vstup Slovenska do EÚ. Zatiaľ posledným pokusom o novelizáciu ústavy bol návrh vicepremiéra a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica na zúženie imunity poslancov NR SR a sudcov, a posilnenie kontrolných právomocí NKU na pôde samosprávy. Pre nezáujem zákonodarcov skončil tento zámer totálnym fiaskom.
Hlasovanie za pôvodný text 1. septembra 1998:
Prítomných 134 poslancov
za 114 - HZDS, SNS, SDĽ
zdržali sa 4 - SDĽ
neprítomní boli poslanci za maďarské strany,
KDH - "nemôžeme podporiť predložený text Ústavy SR", čo sa klasifikovalo ako hlasovanie proti.
"Veľká novelizácia" 23. februára 2001:
Prítomných 148 poslancov
Za 90 - SDK, SMK, SOP a SDĽ,
proti 57 HZDS, SNS, Robert Fico (nez.)
zdržal sa 1 - Imrich Sládeček (nez.)
neprítomní - Ivan Lexa (HZDS) a Jozef Tuchyňa (nez.)