Verejní činitelia sa pri výkone svojich funkcií dostávajú do situácií, keď svojím rozhodnutím môžu ovplyvniť nielen záujmy verejné, ale aj svoje -- dostávajú sa tak do konfliktu záujmov. Slovenský právny systém preto obsahuje zákon, ktorý by mal minimalizovať riziko, že verejní činitelia budú uprednostňovať seba. V roku 1995 parlament prijal ústavný zákon o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. Sedemročná prax však ukázala, že zákon je bezzubý. Za viac ako sedem rokov NR SR nevydala ani jedno uznesenie o tom, že by niektorá z dotknutých osôb konala v rozpore záujmov. Osemdesiat percent občanov si pritom myslí, že väčšina verejných činiteľov uprednostňuje osobné záujmy pred verejnými (zdroj: Transparency International Slovensko).
Neúspešné pokusy
V minulom volebnom období sa do parlamentu dostalo niekoľko pokusov zmeniť neefektívny zákon. Dve malé poslanecké novely z rôznych príčin neuspeli. Podobný osud mal novovypracovaný zákon, ktorý pripravovala expertná skupina zložená zo zástupcov koalície a opozície. Návrh podporili zástupcovia zo všetkých poslaneckých klubov s výnimkou KDH. Vtedajší poslanec Milan Ftáčnik vtedy vyhlásil, že tí, čo zákon o konflikte záujmov nepodporili, konali v konflikte záujmov.
Zmenia sa pravidlá?
Potrebu upraviť túto problematiku si uvedomuje aj nová koalícia, ktorá ju zaradila medzi svoje priority aj v programovom vyhlásení vlády. V štádiu pripomienkového konania (do 15. 11. 2002) je návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, ktorý odstraňuje najväčšie nedostatky súčasného stavu. Rozširuje pôsobnosť zákona na všetkých ústavných činiteľov, ale aj prokurátorov, funkcionárov územnej samosprávy, štátnych zamestnancov, riaditeľov štátnych a iných verejných podnikov, zástupcov štátu v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a ďalších. Návrh definuje, čo je osobný a čo verejný záujem a kedy nastáva medzi nimi rozpor. Dôležité však bude, či návrh skutočne podporia všetci poslanci koalície a nájde sa aj dosť zástupcov opozície, aby za návrh hlasovala potrebná trojpätinová väčšina.
Sú aj prísnejší
Návrh zákona nereflektuje na skutočnosť, že verejný činiteľ môže byť pri svojom konaní "motivovaný" aj inak, ako okamžitým materiálnym prospechom. Môže to byť, napríklad, prísľub budúceho zamestnania vo firme, v prospech ktorej rozhodol, verejný činiteľ môže aj po odchode z funkcie zneužiť informácie a konexie, ktoré získal počas svojho pôsobenia vo verejnej funkcii. V niektorých krajinách preto platia tzv. postzamestnanecké obmedzenia. Ide o časové obmedzenie zákazu zamestnať sa u fyzickej či právnickej osoby, o ktorej záujmoch verejný činiteľ rozhodoval.
Nedostatky súčasnej úpravy konfliktu záujmov, ktoré upravuje nový zákon:
-- nejasnosť samotného pojmu konflikt záujmov,.
-- úzky okruh osôb, ktoré spadajú pod zákon o konflikte záujmov,
-- údaje, na základe ktorých prebieha konanie o konflikte záujmov nie sú dostatočne dôveryhodné,
-- poslanci kontrolujú sami seba (Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov),
-- chýba možnosť verejnej kontroly konania o rozpore záujmov,
-- verejný činiteľ informuje len o svojich majetkových pomeroch, nie o majetkových pomeroch manžela/manželky.
StoryEditor