V nedeľu nás čaká európska premiéra -- kto obsadí štrnásť kresiel?

V nedeľu sa na Slovensku uskutočnia historicky prvé voľby do Európskeho parlamentu. Spolu 17 strán a ich 188 kandidátov sa uchádza o štrnásť voľných kresiel. Volebné miestnosti budú otvorené od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny. Právo voliť do EP majú plnoletí občania SR a krajín EÚ s trvalým pobytom na našom území. Voliť tiež môžu slovenskí občania, ktorí v EÚ ani SR nemajú trvalý pobyt, ale v čase volieb sú na Slovensku. Voliť do EP však možno len v jednom členskom štáte únie. Voliť nebudú môcť ľudia vo výkone trestu odňatia slobody. Celé územie Slovenska tvorí pri eurovoľbách jeden volebný obvod. Po príchode do volebnej miestnosti najprv volič musí preukázať svoju totožnosť (občiansky preukaz, pas). Na hlasovacom lístku môže volič zakrúžkovaním poradového čísla uprednostniť len jedného kandidáta. Aby sa kandidát posunul na kandidačnej listine, musí získať aspoň 10 % preferenčných hlasov z celkového počtu hlasov, ktoré dostala strana. Na to, aby sa na stranu prihliadalo pri rozdeľovaní mandátov, musí získať aspoň päť percent platných hlasov.

Čo hovoria programy
SDKÚ presadzuje EÚ rovnoprávnych štátov a občanov. Jednoznačne podporovala zaradenie charty základných práv a slobôd do ústavnej zmluvy o EÚ, odmieta však, aby do nej boli zaradené kolektívne práva. SDKÚ je proti jednotným pravidlám v oblasti ekonomiky a sociálnych vecí, vyplýva to z analýzy MEMO 98. Daňová a sociálna politika má podľa SDKÚ zostať v kompetencii národných štátov.
ANO podporuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci EÚ. Trvá však na tom, aby si kompetencie v otázkach daňovej a sociálnej politiky ponechali členské štáty únie. Bude presadzovať takú reformu európskych inštitúcií, ktorá bude rešpektovať princípy transparentnosti, posilnenie právomocí EP, ktorý má podľa nich nadobudnúť právo kontrolovať všetky rozpočtové výdavky EÚ.
KDH kladie dôraz na sebavedomé vystupovanie SR na pôde EÚ. Prioritou je zachovanie zvrchovanosti národných štátov v rozhodovaní v daňovej politike, v bezpečnostnej a zahraničnej politike a v kultúrnych a etických otázkach. Prijatie ústavnej zmluvy EÚ KDH podporuje pod podmienkou zachovania identity národných štátov. Zároveň KDH presadzuje zakotvenie zmienky o kresťanských tradíciách, resp. o Bohu, v ústavnej zmluve.
SMK upozorňuje, že môže získať zastúpenie v EP spoločne s ostatnými predstaviteľmi maďarského národa. Znovuzjednotenie Európy podľa SMK otvára možnosti na dosiahnutie úrovne vyspelých európskych krajín s dôrazom na možnosť rozvoja euroregiónov ako prirodzených celkov.
Smer v rámci kampane opakovane mobilizoval voličov aj hrozbami, že neúčasť voličov zvyšuje šance na úspech SMK, zdôrazňoval potrebu obhajoby národno-štátnych záujmov . Smer podľa analýzy MEMO 98 presadzuje, aby EÚ vystupovala v globálnej súťaži ako "jeden silný hráč". V ekonomickej oblasti odmieta koncepciu Európy ako čisto ekonomického spoločenstva, ústredným heslom Smeru je sociálna Európa - hlási sa k modelu sociálnej trhovej ekonomiky.
ĽS-HZDS tvrdí, že pre Slovensko i ďalšie nové členské štáty EÚ bude únia v prvých rokoch predovšetkým o peniazoch. V európskej ústave podporuje odkaz na Božiu autoritu, nie však za každú cenu. Európa vraj ešte dlho bude Európou národných štátov, ale ekonomické sociálne mechanizmy sa budú postupne zjednocovať, aby EÚ mohla reálne konkurovať USA.
KSS sa problematike eurovolieb venuje len vo všeobecnej rovine. Eurovoľby sú podľa KSS zároveň šancou "nedovoliť viac narúšať suverenitu a zvrchovanosť Slovenska", konštatuje analýza MEMO 98. Komunisti sa hlásia k programu Európskej ľavicovej strany, ktorá hlása heslo Európy od Atlantiku po Ural, pričom odmieta spoluprácu s USA. O prijatí ústavy, prípadne ústavnej zmluvy, by mali podľa KSS občania Slovenska rozhodnúť v referende.

Eurovoľby na súde?
Prvé slovenské eurovoľby môžu mať dohru na Ústavnom súde SR. Pripustila to členka ÚVK Eva Hlaváčová, ktorá zastupovala ÚVK na konaniach pred súdmi. ÚVK nezaregistrovala pre voľby do EP trojkoalíciu SNS - PSNS a Slovenskej národnej jednoty, kde SNS zastupoval Ján Slota a PSNS Richard Hulín. ÚVK, naopak, zaregistrovala koalíciu SNS - PSNS, vedenú Petrom Súlovským a Jánom Sitekom. Problémom sú nejasnosti v otázke štatutárov SNS a PSNS.

Hovoríme so sociologičkou Oľgou Gyarfásovou z Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Ako hodnotíte priebeh kampane?
- Priebeh kampane presne odzrkadlil stav našej verejnej diskusie na tému naše členstvo v EÚ. Ak sa však pozrieme do iných členských krajín, zistíme, že nie sme žiadnou výnimkou. Paradoxné však je, že čím sú kompetencie EP väčšie, tým je účasť v eurovoľbách nižšia.

Strany šli do eurovolieb s určitou agendou. Nakoľko sa vám zdá, že sa im ju podarilo "predať"?
- Politické strany pri výbere svojej predvolebnej agendy ostali veľmi na povrchu a v rovine všeobecných vyhlásení, s ktorými ťažko nesúhlasiť. Leitmotívom kampane bolo "zastupovanie záujmov Slovenska", "silné Slovensko", "srdcom na Slovensku" a pod., čiže málo hovoriace slogany.

Nakoľko mohol priebeh volieb ovplyvniť výber osobností na čele kandidátok?
- Osobnosti sa stávajú pomôckou, keď chýbajú témy. Zdá sa však, že samotné strany nie celkom verili v presvedčivosť a dostatočnú známosť svojich kandidátov, lebo ich voličom "predávali" spolu so známymi lídrami jednotlivých strán. Samostatnou kapitolou je kandidatúra Petra Šťastného, ktorý je politickým nováčikom, avšak pre ľudí známou tvárou.

Smerovanie našich strán do frakcií v EP
EPP - ED: Skupina Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov (KDH, SF, SDKÚ, SMK)
PES: Skupina Strany európskych socialistov (Smer)
ELDR: Skupina Strany európskych liberálov, demokratov a reformátorov (ANO)
EUL/NGL: Konfederálna skupina európskej zjednotenej ľavice/Severskí ľavicoví zelení (KSS)