Preferencie politických strán na hojdačke

Tri štvrte roka po parlamentných voľbách prieskumy ukazujú výrazné zmeny v preferenciách jednotlivých politických strán. Podľa prieskumov, ktoré uverejnili v ostatných dňoch tri renomované agentúry (FOCUS, MVK a Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR - ÚVVM) ĽS-HZDS v priazni obyvateľov nahradila strana Smer, vedená Robertom Ficom. Kým preferencie HZDS sa v júni a júli pohybovali na úrovni 14,5 až 11,7 %, strana Smer za rovnaké obdobie sa pohybovala na úrovni 19,4 až 25,2 %. V porovnaní s volebným výsledkom zaznamenala ĽS-HZDS pokles približne o 3 %, Smer, naopak, svoju popularitu prudko zvyšuje - v súčasnosti by túto stranu volilo podľa MVK až 25 % voličov. Na poklese preferencií ĽS-HZDS sa podľa všetkého negatívne prejavuje odchod časti priaznivcov do Ľudovej únie (ĽÚ) Vojtecha Tkáča, väčší úbytok však pravdepodobne možno pripísať odklonom voličov k strane Smer. Posledná z parlamentných opozičných strán - KSS, si udržiava pozície, ktoré získala vo voľbách, i keď so značnými výkyvmi - podľa mesiaca a agentúry jej preferencie kolíšu od 4,6 až po 9,5 % - túto hodnotu dosiahla podľa MVK v júli 2003, pričom KSS predstihla KDH, ale aj SDKÚ.

Otrasy koalície
Z koaličných strán najvýraznejšie zmeny v popularite zaznamenáva SDKÚ. V porovnaní s výsledkom volieb jej preferencie klesli, pričom táto strata dosahuje až 5 %, teda takmer tretinu z pôvodnej úrovne. S týmto korešpondujú prieskumy, v ktorých sa sleduje dôveryhodnosť a nedôveryhodnosť jednotlivých politikov - premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda obsadzuje prvé, prípadne druhé miesto. Stabilným elektorátom sa vyznačuje predovšetkým SMK, v porovnaní s volebným výsledkom kolíše v rozsahu približne 1 %, a to bez ohľadu na aféry s pôsobením podpredsedu vlády SR pre oblasť integrácie Pála Csákyho, prípadne na dôsledky ekonomických reforiem, ktoré majú v súčasnosti negatívne dosahy na obyvateľstvo. Táto stabilita sa dá vysvetliť skutočnosťou, že SMK je stranou podporovanou predovšetkým voličmi maďarskej národnosti. Stály voličský potenciál má tiež KDH, i keď tu je už kolísanie vyššie, podľa niektorých prieskumov pritom má rastúcu tendenciu, podľa iných, naopak, klesajúcu. Podľa prieskumov ÚVVM popularita KDH počas sporov s ANO o interrupčný zákon výrazne stúpla, prieskumy MVK a agentúry FOCUS, naopak, zaznamenali za toto obdobie pokles.
Stúpajúcu tendenciu má popularita ANO - podľa výsledkov MVK jej preferencie vzrástli viac ako o 3 %, ostatné agentúry zaznamenávajú miernejší nárast. Zvlášť výrazný je tento trend v porovnaní s poklesom popularity SDKÚ. Podľa politológa Michala Vašečku z Inštitútu pre verejné otázky to naznačuje, že ANO začína preberať liberálnych voličov SDKÚ. Či je tento trend definitívny, budú podľa neho musieť potvrdiť ďalšie prieskumy.

Koalícia verzus opozícia
Zmeny v preferenciách jednotlivých strán sa odrážajú v pomere síl, ktoré by v prípade predčasných parlamentných volieb dosiahla koalícia a opozícia v NR SR. Podľa všetkých prieskumov rastie popularita opozičných strán, podľa júlového zisťovania MVK by dokonca získala viac ako 50 %. Hlavný "zisk" pritom tvorí nárast popularity strany Smer, ktorej líder Robert Fico je najradikálnejším kritikom krokov vlády a dôsledkov, ktoré prinášajú obyvateľom reformy v ekonomickej sfére. Naopak klesá "sila" koalície, i keď tento pokles nie je rapídny, podľa ostatného prieskumu ÚVVM dokonca koalícia v porovnaní s volebnými výsledkami získala na popularite.