Záujem o preukaz zahraničného Maďara sa zvýšil

V ňom uvádza, že o vydanie preukazu zahraničného Maďara požiadalo vlani v SR takmer 12% obyvateľov maďarskej národnosti, čo predstavuje 59 tis. osôb. Preukaz sa stal novým symbolom národnej spolupatričnosti Maďarov. Zakladatelia ZZSC, medzi nimi SMK, Csemadok a združenia maďarských rodičov, pedagógov a skautov, pritom deklarovali, že sa budú usilovať o to, aby sa systém podpôr v oblasti výchovy a vzdelávania vytvoril na základe dohody vlád SR a MR.
Ako pre HN uviedol Miklós Duray, o vydanie preukazu požiadalo aj niekoľko stoviek občanov SR nemaďarskej národnosti, ktorí žijú v jednej domácnosti s maďarským partnerom. Záujem o priznanie štatútu zahraničného Maďara bol v letných mesiacoch "pomerne nízky". Od konca septembra sa však zvýšil a v rámci celej SR pribúdalo týždenne až tisíc nových žiadostí. Držitelia preukazov v súčasnosti môžu využívať všetky výhody vyplývajúce z krajanského zákona, okrem finančnej podpory štúdia mládeže na slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským, dodal Duray. Výhody sa týkajú zliav v cestovnom, v štúdiu či zamestnávania v Maďarsku.
V komuniké združenie konštatovalo, že sa mu podarilo vybudovať právne a spoločenské zázemie pre záujemcov o preukazy aj napriek tomu, že činnosť kancelárií združenia, ako i uvádzanie zákona do praxe sprevádzali v SR neustále útoky. Ako sa v jeho texte ďalej uvádza, "policajné vyšetrovanie ani súdne konanie nenašlo právne pochybenia v činnosti združenia, naopak, potvrdilo sa, že je v úplnom súlade so slovenskými zákonmi".
Signatári dokumentu sú presvedčení, že podstatou útokov proti krajanskému zákonu v SR bolo jeho politické odmietnutie. Výhrady medzinárodných inštitúcií vychádzali podľa nich tiež len z politických argumentov. ZZSC konštatovalo, že nikto nezobral do úvahy, že činnosť smerujúca k upevňovaniu národnej identity nie je v rozpore s ľudskými a občianskymi právami.
Príspevky sú na mieste
ZZSC uskutočnilo v približne 11 tis. maďarských rodinách na južnom Slovensku prieskum ich sociálnej a finančnej situácie. Z neho podľa informácií Duraya vyplýva, že 49 % maďarských rodín má mesačný príjem nižší ako 10 tis. Sk. Až 38 % z oslovených rodín posiela svoje školopovinné deti do maďarskej školy mimo miesto trvalého bydliska. V skúmaných rodinách dochádza do strednej školy s maďarským vyučovaním až 80 % stredoškolákov. Podľa Duraya sa tým oproti ostatnej populácii zvyšujú finančné nároky a "sociálna potreba maďarských rodín". Prieskum sa zameral najmä na výdavky na cestovanie a na zabezpečenie stravovania školskej mládeže.
Výsledky podľa ZZSC potvrdili, že materiálna situácia oslovených rodín si žiada, aby na vzdelávanie v materinskom jazyku dostávali príspevky.