Dôležitý údaj pre vedenia štátov: Pokles investícií do školstva a vzdelávania vyvoláva po čase tlak na zvýšenie nákladov na zdravotnícke služby. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa u ľudí so základným vzdelaním zistilo významne zvýšené riziko výskytu srdcovocievnych ochorení oproti stredo- a vysokoškolsky vzdelanej populácii. Pre choroby, invaliditu či iné prejavy zlého zdravotného stavu strácajú asi 8 rokov zdravého života slovenskí muži a 11 rokov slovenské ženy. Podobný vzťah je aj medzi zdravím a nezamestnanosťou, ktorá predstavuje významný psychosociálny faktor negatívneho vplyvu na zdravie a dĺžku života. Upozorňuje na to Národná správa o ľudskom rozvoji v SR.
Dôležitý údaj pre ekonómov: Zlý zdravotný stav a vyššia úmrtnosť postihuje podľa odborníkov vo väčšej miere nezamestnaných. Ľudia s nízkym vzdelaním si ťažšie nájdu zamestnanie. Ich spôsob života, ktorý podmieňuje zdravotný stav, určuje kúpna sila. Tá súvisí s úrovňou reálnej mzdy. Z nej sa v SR na zabezpečenie potravín, napriek tomu, že ich ceny zatiaľ patria medzi najnižšie v Európe, vydáva ročne priemerne 32 až 34 %, čo je najviac spomedzi krajín OECD.
Neželaná prognóza: Ceny potravín po prijatí do EÚ pre dereguláciu a zmeny v nepriamych daniach výrazne narastú, kúpyschopnosť klesne ešte viac, čo môže spôsobiť problémy najmä malým podnikom a ešte viac zvýšiť nezamestnanosť a ďalší pokles kúpnej sily. To znamená horší spôsob života, nekvalitné stravovanie, vyšší výskyt negatívnych návykov (fajčenie, alkohol a iné drogy), pasivita, depresie a iné duševné choroby, ktoré sa prejavujú na zvýšenej úmrtnosti (aj) na srdcovo-cievne ochorenia.
Jedno z riešení: Väčšia pozornosť a viac investícií do vzdelávania mladej generácie a lepšie podmienky na jej uplatnenie na Slovensku.
StoryEditor