Rozšíri sa používanie jazykov menšín?

Z prijatia Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov vyplýva záväzok novelizovať osem až deväť zákonov, vyhlásil včera predseda SMK Béla Bugár. Ako povedal, pretože doteraz k takémuto kroku nedošlo, podpredseda vlády Pál Csáky pripravil návrh na novelizáciu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Na jeho základe by sa umožnilo používanie menšinového jazyka v úradnom styku v obciach, kde žije viac ako 10 % príslušníkov národnostnej menšiny. V súčasnosti je táto hranica na úrovni 20 %. Podobný návrh predkladala SMK už v roku 1999, keď sa prijímal zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
Návrh odmietol podpredseda strany Smer Dušan Čaplovič, podľa ktorého sú už súčasné opatrenia na podporu používania jazykov národnostných menšín vo verejnom živote nadštandardné. Návrh podľa neho zámerne obchádza zásadu charty, aby sa ochrana a šírenie jazykov národnostných menšín nedialo na úkor oficiálnych jazykov. Za "drzú snahu maďarskej iredenty urobiť zo SR jazykový babylon s totálnym pomaďarčením juhu SR" označil návrh P. Csákyho predseda SNS Ján Slota. Vyjadrenie výkonného podpredsedu SMK Miklósa Duraya, že jazyk menšiny by sa mal stať druhým oficiálnym úradným jazykom aj v príslušných VÚC, je vyvrcholením príprav na faktickú maďarskú autonómiu a vytrhnutie južného Slovenska spod integrity SR, vyhlásil J. Slota.
Podľa B. Bugára by sa zníženie kvóra z 20 na 10 percent dotklo možno 20 "maďarských" dedín. Dotkne sa však oveľa vyššieho počtu obcí s časťou rómskeho, rusínskeho, ukrajinského alebo nemeckého obyvateľstva. "Ak sme niečo deklarovali, treba to splniť," vyhlásil Bugár. Ak to koaliční partneri odmietnu, je to ich zodpovednosť, dodal.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nezaznamenalo nijaké podnety ani požiadavky obcí a miest na zmenu súčasnej úpravy používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku. Uvádza sa to v stanovisku, ktoré HN poskytla hovorkyňa ZMOS-u Oľga Gáfriková. Pravidlá používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku považuje ZMOS primárne za prvok politiky štátu voči národnostným menšinám, a nie voči územnej samospráve. Preto sa v súčasnosti nebude k návrhu vyjadrovať podrobnejšie. Predpokladané dosahy na rozpočty obcí by mal špecifikovať predkladateľ návrhu zákona.