Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 predpokladá, že TASR dostane štátnu dotáciu 50 mil. Sk. V porovnaní s rokom 2002 ide o zníženie o 31,5 mil. Sk. Tento návrh podporujú aj členovia Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá. Ako uviedol generálny riaditeľ TASR Peter Nedavaška, vedenie agentúry pripravilo súbor opatrení, ktorý umožní zachovanie chodu TASR. "Medzi tieto opatrenia patrí zrušenie pracoviska v Brne, ruší sa pobočka v Moskve," konštatoval. Náklady na vlastného spravodajcu v Moskve predstavovali ročne 2 mil. Sk. Spravodajstvo z týchto oblastí bude TASR zabezpečovať formou spolupráce s ruskými agentúrami, pôvodné spravodajstvo však bude absentovať. Úsporné opatrenia sa dotknú aj ostatných zamestnancov agentúry. "Pravdepodobne budeme musieť siahnuť na pohyblivú zložku mzdy," uviedol riaditeľ TASR. Možné je tiež prehodnotenie niektorých pracovných pozícií. TASR priemerne ročne zamestnáva 222 pracovníkov, ich počet sa zníži asi na 200 ľudí. "Úsporné opatrenia sa dotknú všetkých ľudí v agentúre, vrátane útvaru generálneho riaditeľa," povedal Nedavaška. Obmedzí sa nákup tlače aj pracovné cesty. "Budeme sa snažiť, aby sa to neodrazilo na kvalite spravodajstva," dodal. Sú tiež obmedzené všetky investície väčšieho rozsahu.
V minulých rokoch TASR investovala do informačných technológií, preto sú vytvorené predpoklady ďalšieho napredovania agentúry. Ďalším zdrojom financovania činnosti TASR sú tržby za predaj produktov iným organizáciám. V tejto súvislosti Nedavaška odmietol obviňovanie z toho, že TASR uprednostňuje niektorých klientov a predáva im produkty za dumpingové ceny. Ako povedal, ide o normálne obchodné vzťahy. "Mnohé médiá, ktoré kritizujú fakt, že dostávame príspevok od štátu, si neuvedomujú, že tým štát nepriamo podporuje aj ich činnosť. Keby sme prešli na trhové ceny, tak by nebolo veľa subjektov, ktoré by dokázali naše produkty kupovať," dodal.
Návrhy na transformáciu TASR
V súvislosti s rozpočtom sa poslanci parlamentného výboru zhodli na tom, že už v prvom polroku 2003 je nevyhnutné začať s transformáciou TASR. Tá je v súčasnosti v pozícii štátnej príspevkovej organizácie so samostatnou rozpočtovou kapitolou. Vlani bolo predložených niekoľko návrhov na transformáciu. V krajinách EÚ sú všetky národné tlačové agentúry súkromnými spoločnosťami, výnimkou je len francúzska AFP. V januári 2002 predložilo Ministerstvo kultúry SR návrh na premenu TASR na akciovú spoločnosť, ktorej 100-percentným vlastníkom by bol štát. Takáto zmena by mala umožniť zvýšenie pružnosti riadenia a hospodárenia TASR, sprehľadniť by sa mali tiež finančné toky medzi agentúrou a štátom. Zároveň by sa vytvorili podmienky na štandardnú tvorbu cien za služby a ďalšie produkty tejto agentúry, pričom by malo dôjsť k uvoľneniu doterajších obmedzených možností personálnej, marketingovej a investičnej politiky. Ako uviedol Nedavaška, zámer transformácie, ktorý predkladal počas výberového konania na post generálneho riaditeľa, predpokladal taktiež premenu TASR na akciovú spoločnosť. Opatrný je však pri úvahách o možnej neskoršej privatizácii. "Podľa môjho názoru by si štát mal zachovať vplyv nad agentúrou, či už prostredníctvom vlády alebo parlamentu," dodal. Dôvodom je snaha o zachovanie objektivity informácií poskytovaných národnou agentúrou. Navyše TASR disponuje bohatým obrazovým a spravodajským archívom a je otázne, či sa toto duševné bohatstvo má dostať do rúk nejakej zahraničnej spoločnosti. Vypracovaný bol aj poslanecký návrh, ktorý predpokladal transformáciu TASR na verejnoprávnu inštitúciu. Podľa Nedavašku však v návrhu neboli vyriešené niektoré otázky finančného charakteru. V prípade, že by TASR mala verejnoprávny charakter, podobne ako STV a SRo, bolo by pravdepodobne nevyhnutné zaviesť koncesionárske poplatky.
Výška štátnej dotácie pre TASR
rok mil. Sk
2000 70
2001 47,8
2002 81,5
2003 50 *
* návrh v zákone o štátnom rozpočte
StoryEditor