Zákon o štátnom jazyku treba zrušiť. Tvrdí to člen Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslanec za SMK László Duray. Táto potreba podľa neho vyplýva z Charty regionálnych a menšinových jazykov, ku ktorej Slovensko pristúpilo. "O tejto otázke sa už rokovalo aj na pôde Koaličnej rady, ale neriešilo sa to," poznamenal Duray. Predseda poslaneckého klubu ANO Ľubomír Lintner oponuje: "Ani pri vzniku koalície, ani neskôr nik podobnú požiadavku nenastolil." Podľa Duraya nemá zmysel, aby SMK návrh na zrušenie zákona predložila sama, pokiaľ nebude vôľa v celej koalícii. "Zákon síce nie je protiústavný, je však v rozpore s európskymi normami," zdôraznil.
Všetci proti
Člen parlamentného výboru pre menšiny Stanislav Škoda je presvedčený, že k žiadnemu konfliktu medzi zákonom a chartou nedošlo. "Zákon má zmysel. Ak sa vyučuje aj v menšinových jazykoch, je to v poriadku, štátny jazyk by však mal ovládať každý, "tvrdí Škoda. Jeho kolegyňa z výboru Mária Sabolová (KDH) je tiež proti rušeniu zákona o štátnom jazyku. "Ak si však myslia, že nejaká časť zákona je v rozpore s chartou, môžeme o tom hovoriť," naznačila. Riaditeľ odboru umenia a štátneho jazyka na ministerstve kultúry Ján Bábik o žiadnom konflikte oboch noriem nevie.
Poplatný dobe
Podľa Lintnera je zákon o štátnom jazyku poplatný dobe po vzniku SR, dôvod na jeho zrušenie však nevidí. "Používanie jazykov menšín a jeho uplatňovanie sú u nás dostatočne upravené," zdôraznil s tým, že je to podobná požiadavka, ako keď Pál Csáky žiadal znížiť kvórum, kedy je v úradnom styku v obci možné hovoriť jazykom príslušnej menšiny.
Pokračovanie...
Duray nadviazal na svoju stranícku kolegyňu Edit Bauer, ktorá v stredu v Európskom parlamente upozornila, že poslanci maďarskej národnosti v slovenskom parlamente nemajú právo vystupovať v rodnej reči. "Na Slovensku napríklad niektoré ústavné práva stále nie sú dostupné, pretože neexistujú zákony, ktoré by upravovali podrobnosti," povedala Bauer. Poslanci maďarskej národnosti tak mohli robiť do roku 1996, keď sa v novele rokovacieho poriadku určilo, že rokovacím jazykom na schôdzach Národnej rady a jej orgánov je štátny jazyk. Len ak vystúpi na schôdzi cudzinec, "kancelária zabezpečí tlmočníka".
Čo je zákon o štátnom jazyku
Zákon od roku 1996 upravuje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku. Vykonávaním dohľadu nad dodržiavaním zákona je poverené ministerstvo kultúry. Zákon prešiel dvomi priamymi novelizáciami - najskôr sa na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR zrušila povinnosť občanov podávať písomné podania štátnym orgánom v slovenčine, druhá zmena umožnila vydávať dvojjazyčné vysvedčenia v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Jedným zo známych nedostatkov zákona o štátnom jazyku je absencia sankcií pri jeho porušovaní. Ministerstvo vydáva príručky o tom, ako používať spisovnú slovenčinu, po niekoľkých rokoch činnosti sa na stránke ministerstva konštatuje spokojnosť s tým, že "náprava sa dosiahla napríklad v pomenovaní niektorých periodických a neperiodických publikácií, v jazykovej úrovni propagačných materiálov niektorých inštitúcií, v označení výrobkov a podobne".
StoryEditor