Zvýšenie zodpovednosti za rozhodovanie

Štát, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej moci budú zodpovedať za škodu spôsobenú pri výkone právomocí, ktoré vykonávajú, a to v prípade, ak vydajú nezákonné rozhodnutie alebo dôjde k nesprávnemu úradnému postupu. Konštatuje sa to v návrhu zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci, ktorý do parlamentu predložil poslanec Ján Drgonec (ANO). Doteraz platná úprava je z roku 1969, bez zmeny teda platí už 34 rokov. V ČR už v roku 1998 schválili novú úpravu. Plán legislatívnych úloh vlády SR predpokladal vypracovanie nového zákona do konca roku 2002, čo sa však nestalo. Táto úloha, ale ani novelizácia pôvodnej úpravy, nie sú v pláne ani v roku 2003. To má podľa predkladateľa za následok, že právny poriadok SR naďalej nepriznáva plnohodnotnú ochranu fyzických a právnických osôb pred neústavným alebo nezákonným uplatnením verejnej moci. Platný zákon totiž predpokladá zodpovednosť len za škodu spôsobenú neústavným alebo nezákonným rozhodnutím štátnej moci súdmi a orgánmi štátnej správy, nereflektuje teda skutočnosť, že od roku 1989 prešla značná časť rozhodovania na územnú samosprávu, prípadne iné orgány (notárstvo). Nový zákon navyše priznáva právo na náhradu škody aj právnickým osobám, za tie sa považujú aj obce a VÚC. Tie budú vystupovať v "dvojjedinej" úlohe -- budú môcť uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá im vznikne nesprávnym alebo nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, ale budú zodpovedať za škody, ktoré samy spôsobia takýmto svojím rozhodnutím.
Zosobňovanie škody
Návrh zákona predpokladá, že ak štát uhradil škodu, ktorá vznikne nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, bude mať právo žiadať regresnú úhradu tejto škody od úradnej osoby, prípadne od iného orgánu verejnej moci, ktorý zapríčinil, že k škode došlo. Podobne bude mať právo vymáhať úhradu škody iný orgán verejnej moci, a to aj voči štátu v prípade, ak sa riadil nesprávnym právnym názorom štátneho orgánu. Ak škoda vznikla zavineným porušením právnej povinnosti viacerých osôb, každá z nich je povinná sa na úhrade podieľať podľa miery svojho zavinenia, prípadne spoločne a nerozdielne. Tento nárok nebude možné uplatniť voči osobe, ktorá konala na príkaz nadriadeného, výnimkou budú prípady, ak sa splnením príkazu spáchal trestný čin. Predpokladá sa, že zákon by mal platiť od 1. januára 2004.
Postup nezákonný a nesprávny
Za nezákonné rozhodnutie sa bude považovať také, o ktorom príslušný orgán SR rozhodol, že odporuje Ústave SR alebo iným zákonom, a z tohto dôvodu ho zrušil. Nesprávnym úradným postupom je nečinnosť orgánu verejnej moci, ktorý mal konať zo zákona alebo výkon právomoci spôsobom odporujúcim zákonu, prekročenie zákonom určenej právomoci a vybavenie veci predloženej na rozhodnutie iným spôsobom. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti vykonať úradný úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ako aj vedenie konania bez účasti osoby, s ktorou sa nekonalo ako s účastníkom konania, hoci sa s ňou ako s účastníkom konania malo konať.