S blížiacim sa termínom najväčšieho rozširovania v histórii EÚ sa čoraz viac dostávajú do popredia diskusie o texte ústavnej zmluvy EÚ. Pozíciou SR k dokumentu, ktorý vypracoval Konvent o budúcnosti Európy, sa bude dnes zaoberať vládny kabinet, vo štvrtok o ňom bude rokovať národný konvent a potom aj NR SR. Súčasná pozícia SR k tejto otázke vychádza z požiadavky, aby Slovensko malo v budúcej EÚ rovnoprávne zastúpenie. Znamená to, že chce mať svojho plnoprávneho komisára. Na medzivládnej konferencii, ktorá sa začne 4. októbra v Ríme, bude SR tiež požadovať vyjasnenie kompetencií budúceho predpokladaného európskeho ministra zahraničných vecí, ale aj stáleho predsedu Európskej rady (ER), otvorí tiež otázku rozhodovania kvalifikovanou väčšinou. Tento postup SR koordinuje s krajinami V4, ale je zhodný aj s pozíciou ďalších menších krajín EÚ. Veľké členské štáty, predovšetkým Nemecko a Francúzsko, však chcú, aby sa návrh Európskej ústavy menil čo najmenej.
Podľa názoru riaditeľa Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova sa na Slovensku trochu podcenil význam tejto diskusie. V dôsledku toho vznikajú, ako povedal - "krajné" hodnotenia. "Na jednej strane sa európska ústava používa ako akýsi strašiak, keďže jej schválenie môže podkopať suverenitu krajiny. Na druhej strane možno pozorovať až príliš optimistické názory, podporujúce skutočnosť, že prijatím európskej ústavy sa vyriešia všetky problémy spojené so vstupom Slovenska do EÚ," uviedol pre HN. Mesežnikov sa tiež domnieva, že ani názory politických strán na európsku ústavu nie sú také vykryštalizované, aby sa dalo hovoriť o konzistentnej pozícii. Súvisí to podľa neho s tým, že Slovensko v samotnom procese prístupu do EÚ prekonávalo veľké problémy. Po prvotnom vylúčení z integračného procesu vyvinula SR obrovské úsilie, aby dobehla svojich susedov, čo následne spôsobilo, že sa pri niektorých otázkach trochu podcenil ich význam.
Stanoviská strán
Koaličné strany sa 9. septembra dohodli, že budú konzultovať o svojich stanoviskách k pripravovanej ústavnej zmluve. Ako informovali predstavitelia SMK, o tejto otázke budú rokovať v utorok dopoludnia. SDKÚ vychádza z princípu, že primárnym článkom EÚ ostávajú členské štáty. Z vnútorného hľadiska by sa mala zachovať rovnováha medzi pôsobením troch základných inštitúcií EÚ - Európskym parlamentom, Radou Európy a Európskou komisiou. Nepodporuje však vytvorenie novej inštitúcie, napr. európskeho prezidenta. Požaduje dodržanie princípu "jedna krajina - jeden komisár", rotujúce predsedníctvo EK a prijímanie dôležitých rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou, aby sa tak zabezpečilo postavenie malých štátov. Ide o stanovisko, ktoré je zhodné s pozíciou SR, ktorú pripravuje ministerstvo zahraničných vecí SR.
Podľa Ľudovej únie (ĽÚ) návrh ústavnej zmluvy nespĺňa predpoklad, aby sa stal ústavou EÚ, a to už svojím značným rozsahom. Pretrváva v ňom "značný demokratický deficit" pri kreovaní európskych orgánov a inštitúcií. ĽÚ podporuje názor, že každá krajina by mala mať svojho plnoprávneho komisára.
Problémy vyvoláva tiež zmienka o Bohu v preambule budúcej európskej ústavy. Túto požiadavku nastolil Vatikán, podľa ktorého nie je možné, aby Európa zabudla na svoje korene. Niektoré iné štáty, napr. Francúzsko, však takýto názor odmietajú, pretože v Európe žijú aj občania, ktorí sa hlásia k iným náboženstvám. Predpokladá sa však možnosť prijatia zmienky o kresťanstve v preambule. O týchto otázkach rokoval predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský s pápežom počas jeho návštevy v SR.
O euroústave v parlamente
Ako v nedeľu vyhlásil predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, o týchto otázkach sa malo rokovať v čase, keď rokoval Konvent o budúcnosti Európy, na ktorom malo SR svoje zastúpenie. V súčasnosti už považuje takéto diskusie za oneskorené, pričom by mohli ohroziť integráciu SR do EÚ. Preto by si SR mala osvojiť návrhy, ktoré predložilo Nemecko a Francúzsko, a hľadať pre ne podporu. Tým by SR získala v EÚ silných spojencov. Podľa ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana by takýto postup znamenal, že by sa Slovensko vzdalo svojich požiadaviek a hralo by v EÚ "druhé husle". Predseda Zahraničného výboru NR SR a bývalý hlavný vyjednávač SR v EÚ Ján Figeľ (KDH) upozornil, že ak by sa prijali predložené návrhy, menšie štáty by boli vždy prehlasované napríklad v otázke daní alebo sociálneho systému. Ako však E. Kukan povedal, požiada NR SR, aby neprijímala záväzné stanovisko, pretože by to obmedzilo rokovacie pozície SR.