Post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, predsedníctvo v Stredoeurópskej únii, vyjasnenie vzťahov k Balkánu, susednej Ukrajine a kontroverznému Bielorusku. Také sú priority slovenskej zahraničnej politiky v nasledujúcom období.
Post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, predsedníctvo v Stredoeurópskej únii, vyjasnenie vzťahov k Balkánu, susednej Ukrajine a kontroverznému Bielorusku. Také sú priority slovenskej zahraničnej politiky v nasledujúcom období. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan pritom netají sebavedomie. Ako hovorí, po našom vstupe do EÚ a NATO získava Slovensko rešpekt aj na medzinárodnom fóre. Úspech v integrácii nespochybňuje ani Peter Zsapka zo Spoločnosti pre európsku politiku. Analytik však jedným dychom varuje. "Slabá úspešnosť vyjednávačov pri presadzovaní návrhov na zmeny euroústavy by sa už nemala opakovať."Všeobecná zhoda rozhodujúcich politických síl sa v oblasti zahraničnej politiky po vstupe do NATO a EÚ pomaly končí. Kameňom úrazu sa stala diskusia o euroústave a začiatok prístupových rokovaní medzi úniou a Tureckom. Tieto rozdiely idú naprieč celým politickým spektrom. "Ústavná zmluva je rozporuplný dokument, na ktorom sa nedokážu dohodnúť ani v Európe," vysvetľuje Zsapka. A čo hovorí na to, že najväčší problém s euroústavou má práve koaličné KDH? "Kresťanskí demokrati stavili na otvorenú politiku, keďže nemajú zodpovednosť za prístupový proces," konštatuje analytik. V týchto dňoch sa aj na Slovensku stala prekvapujúco jednou z kľúčových tém zdanlivo odťažitá integrácia Turecka do EÚ. Vláda zachovala v tejto veci zdržanlivosť, a tak všetko zostáva na rokovaniach politických strán. Väčšina z nich zvolila taktiku "oddialenia nepríjemného rozhodnutia" - chcú začať rokovania, ale dúfajú, že Turecko ich tak skoro nezvládne, hodnotia situáciu analytici. Nelichotivé vysvetlenie ponúka politologička Darina Malová. "V minulosti bola pre strany integrácia prioritou číslo jeden bez toho, aby sa viedla diskusia o tom, čo to bude znamenať."
(Ne)záujem verejnosti
Verejnosť si ešte len slabo uvedomuje, že EÚ už nepatrí do otázok zahraničnej politiky, vyhlásil Zsapka. Podľa neho SR nikdy nebola krajinou, ktorá mohla rozhodovať o niečom inom, ako o vlastnom území. Analytik však očakáva zmenu. Teraz má SR prvý raz takúto šancu a verejnosť si na to musí zvyknúť.
Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan pre HN
Prečo došlo k slovenskému rozkolu v európskych otázkach?
- Názory politických strán sú výsledkom ich uvažovaní a programov, toho, čomu veria, aká je ich filozofia. Bolo by dobré, keby sa podarilo vytvoriť spoločný názor, ktorý bude reprezentovať masívna väčšina v parlamente. Tým sa vyšle aj signál o stálosti našej zahraničnej politiky.
Je dobrým signálom, že vláda stále nemá schválený mechanizmus svojej spolupráce s eurovýborom?
- Myslím si, že rozhodnutie odložiť rokovanie o tomto bode bolo dobré. Je lepšie a logickejšie, ak sa najprv prijme rokovací poriadok NR SR, ktorý má silu zákona, a bude zrejmé jeho konečné znenie. Tým sa vyriešia niektoré otázky, ktoré obsahovala navrhovaná koncepcia.
Niektorí experti pripomínajú, že slovenskí politici neboli pripravení na obdobie po integrácii. Súhlasíte?
- Situácia je odlišná. Maturanti mi kládli veľmi kvalifikované otázky, ktoré sa týkali fungovania EÚ, ale aj toho, aké majú možnosti sa tam uplatniť. Tí už to berú tak, ako by to malo byť, že zahraničná politika je súčasťou domácej. Je tu záujem o zahraničnú politiku. Stačí, keď vojdete do kaviarne a počúvate besedy, ktoré sa tam vedú. Také niečo by ste v Amerike nezažili.
Sporné body euroagendy:
Ratifikácia euroústavy:
V NR SR ústavnou väčšinou - SDKÚ, SMK, ANO, Smer, ĽS-HZDS
Referendom pri zníženom kvóre: KDH, KSS a SF
Prístupové rokovania s Tureckom:
Za - s prísnejšími podmienkami - SDKÚ, ANO, SMK, Smer, ĽS-HZDS
Za - pri rovnakých podmienkach ako ostatné štáty - SF
Proti - KDH
