Predajcovia palív neznižujú mieru ziskov

Na liter 95-oktánového benzínu na slovenských čerpacích staniciach pripadá od začiatku februára, kedy sa ceny ropy začali šplhať na dlhodobé maximá, v priemere 6,20 až 7,50 koruny zisku pri zohľadnení kótovaných nákupných cien ropy a odpočítaní spotrebnej dane a DPH. Pri sedemnástich zmenách ceny ropy od začiatku tohto roka je stredná hodnota zisku na liter tohto najpoužívanejšieho benzínu 6,70 koruny. Priemerná cena litra ropy, pričom analýza neuvádza ktorého typu, predstavuje 7,50 koruny. Vyplýva to z analýzy, ktorú sa podarilo získať HN zo zdrojov z rafinérskeho prostredia.
S týmito číslami sa stotožňuje aj ministerstvo financií. Ako však priznáva aj jeho hovorca Peter Papanek, ukazovateľ zisku nezodpovedá maloobchodným maržiam jednotlivých predajcov, ale je len orientačnou položkou. "Okrem ceny ropy totiž neberie do úvahy ďalšie náklady zahrnuté v koncovej cene, napríklad jej dovoz, spracovanie či distribučné náklady," dopĺňa hovorkyňa najväčšej slovenskej rafinérie Slovnaft Kristína Félová s tým, že napríklad z tony ropy sa za žiadnych okolností nedá vyrobiť rovnaké množstvo benzínu. Skutočné marže sú pritom podľa jej slov výrazne nižšie. Hovorca ministerstva dodal, že hoci ukazovateľ miery zisku na liter paliva nezodpovedá marži, postačuje na to, aby ukázal jej vývoj. Na miere zisku predajcov sa podľa neho rast cien ropy neprejavil, a to napriek tomu, že maloobchod s palivami deklaruje, že rast cien tejto komodity tlmí práve v zisku tak, aby rast konečných cien nebol príliš drastický pre spotrebiteľov. Ministerstvo preto vidí priestor na čiastočnú elimináciu rastu cien, dodáva Papanek, na strane dodávateľov, a nie na strane znižovania sadzieb spotrebnej dane.
Slovnaft s týmto názorom nesúhlasí. Konkurenčný tlak a de jure liberalizované trhové prostredie podľa Félovej tlačí ceny ovplyvnené predovšetkým kurzom dolára oproti korune a cenami ropy na komoditných burzách na čo najnižšie úrovne a trh je ich prirodzeným regulátorom. Spoločnosť si aj naďalej stojí za tým, že svoje ceny upravuje len v prípade, že si to vyžiada globálny vývoj.
Aká je teda skutočná marža Slovnaftu a jeho konkurentov, ktorí pri zohľadnení jeho 43-percentného podielu na slovenskom maloobchodnom trhu štruktúru a výšku cien kopírujú? O číslach hovoriť nechcú. "Ak by ceny a aj maloobchodná marža Slovnaftu neodrážali trhovú cenu a boli by vyššie, prejavilo by sa to stratou nášho trhového podielu, čo nechceme," dodala Félová. O 56-percentnom daňovom zaťažení konečnej ceny palív, ako aj o ďalšom vývoji cien benzínu, motorovej nafty a LPG bude rafinéria so zástupcami ministerstva oficiálne rokovať budúci týždeň.